Prečítajte si aj prvvú časť "Lanzarote - na ceste do pekla" - o tom ako som sa do tejto situácie dostal.
Pripravený na všetko som sa prudko otočil a zaostril do tmy. Nevidel som nič, tma bola dokonalá. Ak by stál niekto priamo predo mnou, nevidel by som ho. Nahmatal som lampáš a pomaly sa v jeho svetle poobzeral okolo seba. No okrem obrysov zrúcanín kamenného domu som nevidel nič.
Tak fajn, asi mi z tej tmy hrabe a mám zlé sny. Zhasol som, zachuchlal sa do spacáka úplne celý a zaviazal ho nad sebou. V tom sa kúsok odo mňa zosunulo kamenie a neďaleko sa ozvalo zreteľné psie "Baf!". To už bolo zlé. "Pes, tu?! A v noci?!" Ani som nedýchal. Vlkodlak, alebo pes Baskervilský jednoznačne, bežný pes v takejto tme predsa nevidí. Ostril som zmysly na všetky strany, ale obklopovalo ma opäť len dokonalé ticho a čiernočierna tma tmatá.
Napriek tomu, že rozum radil nespať tu, keď si tu pobehuje pes a ktovie akí zlí duchovia, vyčerpané telo po dvoch dňoch chôdze rozhodlo za mňa a ani neviem ako zaspalo. Keď som sa ráno prebral a vyhrabal sa zo spacáku, našiel som sa uprostred rozprávkovej krajiny...
...po nebi letelo tisíc anjelov, ktorí ma isto prišli strážiť...
...počkali kým sa upracem a vydám na cestu, potom sa rozplynuli...
...strašidelná nočná cesta vyzerala odrazu celkom priateľsky...
...na kopci nad lávovým polom sa rozzvonilo stádo kôz, občas narušené hlasným "baf!"...
...a tým sa vyriešila záhada nočného psa Baskervilského, bol to miestny hafak strážiaci svoje stádo a príručka, ktorá tvrdila, že tu nie je život, jednoducho tárala...
...bol som na ceste už tretí deň...
...a krajina nepopúšťala zo svojej pustosti...
...aj môj chodník sa zužoval...
...až sa stal celkom neviditeľným...
...len nakopené hromádky kamenia napovedali kam sa môžem odvážiť stúpiť...
... až tie ma konečne doviedli k strmému chodníku na bielu horu...
...kde ma navrchole privítal výhľad na jej tajomstvo, cieľ mojej cesty... obrovský kráter Caldera Blanca...
...tažko si z jedného obrázku predstaviť veľkosť tohto útvaru, skúsim to teda takto:
Tu po skalách kráčal odvážny ujo, britský turista...
...tu v červenom krúžku ho ešte trošku vidno...
...tam tam presne tam je...
...tam po vrchole ide...
...a odtiaľto sa naňho pozeráme...
...aká to nepredstaviteľná sila pod povrchom sformovala túto krajinu...
...polia a dediny zmenila na neschodnú pušť ostrých skál...
...len občasné ohrádky pre zvieratá lemovali okraje vulkánov...
...haditý chodník ma viedol ešte hodiny von z kamennej púšte...
...nakoniec sa zmenil na cestu...
...cesta sa pripojila na asfaltku...
...a tá ma doviedla späť k civilizácii...
...celý deň som kráčal naprieč ostrovom...
...striedali sa dediny a polia...
...ulice a mestá...
...kľukaté cesty...
...a zelené záhrady...
...a ako sa slnko opäť uložilo spať...
...prišiel som za tmy, po 15-hodinovej túre na takmer ľudoprázdne zimné pobrežie, vykúpal sa a zčlovečil...
...a odletel naspäť do sveta ľudí, zvonku unavený, zvnútra oddýchnutý...
...a o jedno malé sopečno-ostrovné dobrodružstvo bohatší.
