Môj život netvoria dni, týždne,... neexistuje v ňom čas. Je poskladaný z okamihov, pre ktoré žijem. Nepamätám si všetky dni, ktoré som sa ako chlapec naháňal po lúkach so svojím lietadlom. Ale pamätám si ten pocit, aké to je bežať s pohľadom hore na oblohu a potkýňať sa o kamene a trsy trávy. Nepamätám si ani ako sa udialo moje prvé rande, ale pamätám si tú chvíľu ako sa jej začervenali líčka, keď som ju chytil za ruku.
No nie len v krásnych momentoch je uchované čaro. Nepamätám si všetky dni na stredoškolskom intráku, ale dobre si pamatám pohľad cez zamrežované okno na lúku oproti, kde sa naháňali ľudia so psom. Aj taký môže byť okamih, ktorý v človeku zanechá stopy. Tiež už neviem ako sa stal celý ten deň keď som sa rozhodol odísť, ale dobre si pamätám zimu v srdci, ľadový nočný dážď a blikajúce svetlá Petržalky. Aj to sú oni. Majú svoje čaro, aj keď tak trochu smutné.
Naučil som sa nemerať svoj život na dni a mesiace, ale počtom takých chvíľ, na ktoré tak ľahko nezabudnem. Ak sa mi za deň podarí aspoň jeden taký moment, tak ten deň stál za to. Ak sa nepodarí žiadny, bude to len ďalší zabudnutý deň. A ja viem, že nechcem prežiť zabudnutý život. Keď raz budem umierať a duša zo mňa vyletí k oblakom, chcem aby si povedala "Páááni, to bolo niečo, poďme si to dať ešte raz!"
Chcem týmito výnimočnými okamihmi žiť, vidieť ich a cítiť, aby som ich dokázal zachytiť. Nezaujíma ma prázdny čas medzi nimi. Chcem presne ich... presne tie momenty na ktoré sa nezabúda. Tie ktoré mňa, alebo niekoho iného vrátia späť v čase a oživia ten pocit, ktorý v tom okamihu mal.
Často sa skrývajú... v bežných udalostiach, vo všedných dňoch, alebo celkom mimo reálych vecí v podhubí abstraktného sveta. Ale ja sa nevzdám a budem hľadať a nachádzať.
......
