Takto to začalo:
Viete, všetko čo sa týka železničných modelov je veľmi drahé a ťažko by som si mohol dovoliť také veci kupovať v obchode. A tak som robil presne to čo som robil ako malý chlapec... použil fantáziu.
Terén som postavil zo starých kartónov, ktoré som našiel vyhodené na ulici a pokrýval som ich starým novinovým papierom.
Mnoho vrstiev novinového papiera zatretých lepidlom je jednoduchý pevný povrch a nie je s ním žiadny neporiadok ako napr so sadrou. Tiež je to povrch ľahký, čo je dôležité, ak celé koľajisko chcete veľa prenášať hore dole, tak ako ja.
Potom stačí všetko zakryť nejakým zeleným plyšom a základ krajinky je hotový.
Podarilo sa to teda... ešte krajinke chýba život, ale aj to príde...dlhých zimných večerov bude ešte dosť a stále nemám televízor :)
Zvládol som to bez dielne, nástrojov a dokonca i bez priestoru... celá doska je opretá o stenu pri mojej posteli a keď na nej niečo robím, tak ju na postel proste položím. A to ani nespomínam, že v mojej izbe bývame dvaja, keďže bývanie v Londýne je drahé.
(Prepáčte zlú kvalitu obrázkov, popracujem na zlepšení)
Pár kusov starých krabíc a iného bordelu, lepidlo, nožnice a za párupršaných Londýnskych večerov máme na svete zase o jeden malý svet viac.
A nakoniec to tajomstvo. Keďže už nie som dieťa, túto železnicu som nepostavil na to, aby som sa s ňou len hral. Rád by som s ňou síce navštívil zopár modelárskych výstav, ale ten hlavný dôvod, prečo som ju v tak stiesnených podmienkach postavil je iný.
Ako malý chlapec som často vo vitrínach obchodov videl krásne lokomotívy, vagóny a doplnky do krajinky, ktorých cena však bola a aj stále je vysoko nad tým, čo si bežná rodina môže dovoliť. Železničné modely už dávno prestávajú byť detskými hračkami a stávajú čoraz viac len kúskami v zbierkach bohatých zberateľov. Výrobcovia sa stále viac sústredia na dokonale prepracované limitované série a bežné mašinky na hranie sa zo sveta pomaly vytrácajú. A mne sa tento trend nepáči. Táto malá jednoduchá železnica vznikla preto, aby sa týmto peniazochtivým spoločnostiam postavila. Aby sa krásnymi mašinkami prestali kochať prachatí hajzlíci z milionárskych zberateľských klubov, ale aby sa mohli vrátiť tam, kam patria... do rúk detí.
Či veríte, alebo nie, táto železnica je príloha k Business Plan-u, z ktorého raz vyrastie spoločnosť vyrábajúca mašinky pre deti. Aby ich láska k mašinkám neskončila už pri pohľade ich rodičov na cenovky modelov, alebo pri zistení, že na krajinku potrebujú 10kg sadry a riadne vybavenú dielňu. Naučíme decká robiť si krajinku z novinového papiera, stromy zkuchynskej hubky, vystrihovať domy z papiera a poskladať si tak celúkrajinku bez peňazí... len s použitím detskej fantázie. Aby raz deti mohli opäť dostávať pod stromček vláčik ;)
