Kde si sa tu len vzala opustená v takúto mrazivú noc? Stratila si sa? Zabudli ťa? Nemám tu okolo seba nikoho komu by som ťa daroval. Alebo... žeby predsa? No jasné. Opatrne ju vezmem do ruky a už aj bežííím. Ulica doprava, prebehnúť veľkú križovatku pod Big Benom a hop hop dole schodmi na nábrežie, pár metrov pri rieke a sme tu.
Hlúčiky turistov sa udivene pozerajú na zvláštny útvar pred sebou. Vymodelované zo žulového komína, odvádzajúceho kedysi dym z parných vlakov v metre, stojí tu hrozivé súsošie vyobrazujúce Londýn, zvíjajúci sa pod ťarchou nemeckých bômb. Šikovne sa prešmyknem pomedzi pózujúcich turistov, obídem pamätník a konečne sa zastavím pred dvomi hlbokými radmi československých mien vytlačených v železnej tabuli. Je ich tu spolu 88. Tu je odteraz tvoje miesto ružička, k nim ťa položím.
Vyskočím na prístavný múrik oproti pamätníku a chvíľku sa dívam na obrovské, lenivo sa otáčajúce London Eye na opačnom brehu rieky. Som rád, že je tento pamätník na takom peknom mieste. Ešte nie sú tak dávno časy, keď tu každú noc vrešťali sirény, hrmeli výbuchy bômb a oblohu osvetľovali explózie a svetlomety hľadajúce bombardéry. Dnes je už mesto pokojné. Svetlomety nahradili reklamné svetlá diskoték a ulicami prebleskujú len fotoaparáty turistov. Namiesto sirén sa tu rozlieha len príjemné ticho nočných áut.
Tie dva rady mien na pamätníku patria mojim hrdinom z detstva, československým pilotom, ktorí bojovali tu v Británii proti fašistom. Mnohí z nich ušli z domova keď prišli Nemci a spletitými cestami sa dostali až sem, aby sa proti nim mohli postaviť. Spomínam si ako som sa ako malý chlapec každý druhý týždeň tešil na nové číslo seriálu Vrabec v ABCéčku a hltal ich napínavé príbehy. No čo, niekto má za hrdinov Spidermana, Batmana, či Plasticmana, tí moji sú len trošku reálnejší - Bežní mladí chalani ako ja a mne podobní, ktorí máme radi slobodu a lietanie, len oni sa narodili v blbej dobe.
Som rád, že žijeme v mieri. A je to aj vďaka vám moji hrdinovia. Ďakujem vám za mier aj touto zablúdenou ružou z poštovej schránky.
Československý squadron 310 a 312 tvorilo 84 našich pilotov. Spolu s niekoľkými ďalšími roztrúsenými v iných jednotkách, zaznamenali 60 zostrelov nepriateľských lietadiel. 8 našich pilotov v bojoch zahynulo. Najznámejší z nich je Sgt. Josef František lietajúci so svojimi kamarátmi Poliakmi. Sám zaznamenal 17 oficiálnych zostrelov a povráva sa, že mal predtým aj ďalších 11 vo Francúzku a zo 3 v Poľsku. Nakoniec sa zrútil pri pristávaní, keď údajne predvádzal akrobaciu pred svojim dievčaťom.Tí ktorí prežili sa slávy nedočkali. Po skončení vojny im bolo vďaka súdruhovi Stalinovi zakázané pochodovať v slávnostnom víťaznom sprievode v Londýne. Keďže boli nakazení západnou kultúrou, po nástupe komunistov boli mnohí z nich z politických dôvodov uväznení.
http://www.bbm.org.uk/thesite.htm
http://www.tmavomodrysvet.cz
http://encyk.sme.sk/clanok.asp?cl=2293946
Za odmenu, že ste sa dočítali až sem, a uctili si pamiatku mojich hrdinov, je tu pár mojich nedeľno-nočných záberov. A inak, čo vy? Máte tiež svojich hrdinov?
