Nedávno som bol prizvaný ako zapisovateľ na zvláštne stretnutie. Pozval ma sám kráľ ríše zvierat a požiadal ma, aby som všetko zo stretnutia dôkladne zapísal a dal prečítať ľudskému druhu. Tu sú teda moje zápisky: .
Predseda snemu - kráľ zvieracej ríše
"Všetci viete, prečo sme sa tu dnes zišli. Situácia je kritická. Bezcitná tyrania živočícha menom človek dosiahla neúnosnú hranicu. Musíme zakročiť! Som rád, že sa tu dnes zišli vrcholní zástupcovia živočíšnych ríší v tak hojnom počte. Prosím predložte vaše sťažnosti voči obvinenému tvorovi."
"Naša rýchlosť, zuby a pazúre nás už pred človekom nedokážu ubrániť. Je rýchlejší, jeho zbrane sú oveľa silnejšie. Je najstrašnejší zo všetkých predátorov. Zabíja nás. Zatvára do klietok. Vyháňa nás z domovov. Takéto konanie ďalej nemôžeme tolerovať."
"Loví nás do sietí, napúšťa nám do vody jedy, ropu, chemické látky a špinu. Sme bezbranní. Niektoré z našich druhov vymierajú. Ide to s nami dole vodou. Potrebujeme pomoc. Sami sa ubrániť nedokážeme."
"Ani my vo vzduchu nie sme v bezpečí. Ich zbrane nás dokážu zasiahnuť za letu. Kradnú nám vajcia. Sťahovaví vtáci po návrate domov nenachádzajú svoje hniezda. Veľa z našich druhov držia v malých klietkach. Od príbuzných z hydiny máme správy o každodenných masových vraždách. V divočine sme niektorí na vymretie, mnohí z nás už vymreli. Žiadame rázne zakročiť."
......
"Ničí nám domov, príde s hlučnými strojmi a všetko zničí. Odváža stromy. Likviduje náš raj. Nemáme kde bývať, nemáme čo jesť. Navyše nás loví. Niektorých mojich kolegov chovajú v klietkach a iní žijú cirkusoch, kde sú týraní pred očami ľudských mláďat. Sú vychovávaní k bezcitnosti voči nám od malička."
V našich zemepisných šírkach sa človeku darí obzvlášť dobre a dá sa povedať, že je všade premnožený. Z našich lesov sú už len zbytky, väčšina je vyrúbaná. Aj do toho čo ostalo, nám však stále lozí a zanecháva odpadky. Žiadny iný lovec pre nás nie je tak nebezpečný. Veľmi sa ho bojíme a vždy pred ním utekáme. V tomto smere by sme chceli podať sťažnosť aj na zdomácnené šelmy psovité, ktoré človekovi pomáhajú zabíjať nás.
Naše Združenie Priateľov Človeka by kolegu jeleňa rado upozornilo, že situácia sa zmenila. V dnešnej dobe už neslúžime na pomoc pri love, skôr sa z nás stáva osobný majetok človeka. V dôsledku toho má naše združenie výhrady voči správaniu človeka, ktorý nás niekedy odvrhne a my ostaneme celkom sami. Iní nás zase chovajú v klietkach, ba niektorí nás aj fyzicky týrajú. Sme verné a citlivé zvieratá, takéto zaobchádzanie nás veľmi bolí. Ale my máme ľudí ale aj tak radi, sme už raz takí.
"My, nižšie živočíchy, asi problém nemáme. Neviem, my si to tak neuvedomujeme. Ale asi áno. Dosť nám vadí znečistenie. Áno, to si vieme všimnúť už aj my. Človek robí bordel. Alebo nie?" V závere svojho prejavu sa zástupca nižších živočíchov posťažoval na dlhé sucho a francúzsku kuchyňu. Jeleň označil jeho prejav za primeraný primitívnym formám života, na čo ostro zareagoval žralok, ktorý vyhlásil, že s kolega slimák prednášal na sneme v dobách, keď ešte jelene vajcia znášali.
......
"Sme tu už milióny rokov. Ale to, čo sa tu deje dnes vážení, to sa nedialo, ani keď nám padol meteorit na dinosaurov! Človek je najväčšia ekologická katastrofa v dejinách! Vždy sme boli strašní lovci, a teraz? Loví nás jak sardinky!. Si tam pláva na doske, vytŕča nožičky, ručičky... no kto má kruci vedieť, že to nie je tuleň? Čo ho mám najprv oňuchať? Jasné, že si chňapnem..."
......
No tak my, malí bylinožravci, sme boli vždy tak nejak naspodku potravinového reťazca. Ale aspoň sme mali každý šancu ujsť dravcovi, žili sme slobodne na lúkach a veselo sa množili. Človek nás teraz chová v klietkach. V maličkých a špinavých chlievikoch. Tam sa veru prebehnúť nedá. V klietke sa narodíme, žijeme a keď vyrastieme, tak nás vyberie a zabije. Taký život by som vám veru neprial.
......
My polárne zvieratá to máme veľmi zlé. Nie len, že máme stále menej potravy, lebo nám človek loví naše ryby, on nás aj masovo vraždí. Celé naše stáda dobijú palicami, stiahnu z kože a ostanú po nás len veľké krvavé polia. Je to strašný masaker. Voči takej krutosti sa nevieme ubrániť.
. . .
Tak dosť! To čo tu počúvam, je ohavné. Také nebezpečné zviera ako je človek do našej prírody nepatrí! Vaším žiadostiam o riešenie problému vyhoviem. Ja sám však neviem ako ukončiť ľudskú krutovládu. Čo navrhujete?
"Navrhujeme založiť komisiu analytikov, ktorá na základe zozbieraných údajov sprísni kritériá na začlenenie do ríše zvierat tak, aby sme z nej mohli človeka legálnym postupom vylúčiť."
Zamietnuté. Tiger poznamenal: "od primitívnych foriem života sme podobný návrh očakávali."
"Máme pripravený plán evolúcie. Predbehneme človeka inteligenčne aj technologicky. Šimpanz predložil projektový plán na obdobie trvania 4 miliardy rokov."
Zamietnuté. Pre časovú náročnosť projektu.
"Postavme kozmickú loď, všetkých ľudí tam posadíme a odpálime. Rýchle a efektívne."
Zamietnuté. Čo ak sa vrátia a pomstia?
"Môžeme sa premnožiť a zožrať ľuďom všetku potravu."
Zamietnuté. Jeleň poznamenal, že králikovi túžba po rozmnožovaní často zatemní myseľ.
"A čo takto zožrať všetky králiky, aby ľudia nemali čo jesť?"
Zamietnuté. Králik použil právo veta a návrh zamietol.
"Ja navrhujem zožrať všetkých ľudí."
Zamietnuté. Jednohlasne, žralok vždy príde len s návrhom zožrať problém.
"Návrhy na likvidáciu človeka nebudeme podporovať. Navrhujeme ešte raz prebrať náš návrh na likvidáciu mačiek."
Zamietnuté. Havo bol opomenutý, aby si svoje súkromné problémy svojho druhu riešil na lokálnej konferencii psovitých šeliem.
"Skúsme naňho ďalšiu dobu ľadovú."
Zamietnuté. "Posledné doby ľadové človeka vždy len posilnili.", tvrdil žralok.
"Tak sa skúsme schovať do lesov medzi stromy a čakať, kým sa človek zničí sám."
Posunuté do druhého kola na ďalšie prerokovanie. Námietky mal žralok, ktorý mal pocit, že v tomto pláne sa s ním nepočíta.
"Drahí priatelia, obávam sa, že náš problém nemá riešenie. Človek je príliš silný, nemôžeme proti nemu bojovať. To jediné, čo nám ostáva, je prežívať ako vieme a dúfať, že na nás človek ešte úplne nezabudol. Že nás má ešte aspoň trošku rád a nebude nám už toľko ubližovať. Sme v jeho moci a len on sám nás môže ochrániť. Nám ostáva len... dúfať."
Po slovách delfína kráľ zvierat len smutne kývol hlavou, čím tento snem bez slova ukončil. Zvieratá sa rozišli domov... potichučky, aby ich náhodou nepočul človek.
