Občas sa ma pýta, či stále snívam.
„Jasné, že snívam,“ odpovedám jej, „každý sníva“.
„Ale o čom snívaš?,“ pýta sa.
„O tom istom, o čom sníva každý,“ vravím jej, „o tom, kam smerujem a kam chcem prísť“.
Na tom sa stále smeje.
„Ale veď nikam sa neposúvaš, iba o tom snívaš,“ vraví mi.
„Bojíš sa zmeny, aj keby to mala byť zmena k lepšiemu,“ hovorí, „naozaj chceš život stráviť rozmýšľaním ‚čo ak‘?“
„To nie je pravda, už nie,“ odpovedám, „mám nový cieľ, nový smer,.. veď život je nekonečné hľadanie, bez toho, aby sme vedeli, čo vlastne hľadáme“.
„Tak hľadaj, hľadaj,.. čo sa stane ďalej, to je iba na tebe,“ odchádza.
A ja tiež idem, bežím, naplno!