Andersen bol dyslektik a vystriedal mnoho povolaní. Pokúšal sa uživiť ako umelec, spevák i herec, skúšal písať divadelné scenáre. Nie veľmi sa mu však v týchto oblastiach darilo. O čosi neskôr sa objavili prvé rozprávky, s nimi kladné ohlasy a dokonca ich knižné vydania. Prvú iskru vykresal Kresadlom a Princeznou na hrášku a rozdúchal tak žiaru ohňa.
Napísal množstvo rozprávok, smutných i veselých, známych aj menej známych, či neznámych. Poznáte rozprávku o bocianoch, o polievke so špargľou a klobásou, alebo o mužovi, ktorého žena pobozkala za to, že vymenil koňa za hnilé jablká? Ani ja som ich doteraz nepoznala. Sú však rovnako zaujímavé ako aj tie známejšie.
Nečítali ste "Kráľove nové šaty", ale názov sa vám vidí akýsi povedomý? Tak sa totiž pôvodne volala rozprávka "Cisárove nové šaty", ktorej názov pravdepodobne trochu pozmenili ruskí prekladatelia.
Ešte mnoho Andersenových príbehov skrýva svoje tajomstvá a tiež Andersen ostal zahalený hmlou svojich príbehov.
Mnohí sa ho pokúšali zvábiť na písanie mimo tohoto čarovného sveta, predsa však ostal pri rozprávkach.
Jeho príbehy nám ešte aj dnes, po 200 rokoch od jeho narodenia, zohrievajú naše vychladnuté srdcia.
Sú to Andersenove nehasnúce rozprávkové zápalky.
Súvisiace články:
http://en.wikipedia.org/wiki/Hans_Christian_Andersen
