
Príprava albumu trvala zhruba 8 mesiacov, Krief na ňom pracoval nielen na cestách počas turné, ale aj doma v Montreale. Desať piesní je prepracovaných do detailu, čo je pri počúvaní nahrávok citeľné. Rýchlejšie energické "kúsky" (Perfect Bodies) sa striedajú s pomalšími jemnými baladami (The Eyes Of Isabelle, Love Without Fear), Krief kombinuje nielen vplyv rockového mága Hendrixa a popových hudobníkov 60-tych a 70-tych rokov (Beach Boys, Beatles), ale badateľná je aj inšpirácia klasikou v podobe jemných sláčikových a orchestrálnych vstupov.
Vyzreté, takmer cohenovské, precítené texty odrážajú temnejšie obdobie Kriefovho života, udalosti, ktoré sa v ňom nahromadili počas posledných ôsmich rokov.
Lost in Japan odzrkadľuje pocity osamelosti - "Here I am, broken man, lost in Japan."
(Tu som, zničený muž, stratený v Japonsku.)
Krief sa tiež vyrovnáva najmä s úzkosťou vyvolanou finančne neistou cestou hudobníka, túto otázku otvára v piesňach Simple Lives a Forever Goodnight.
Forever Goodnight: „Got no money / No place to call my home / I’m just trying to stay alive.“
(Nemám peniaze / ani miesto, ktoré by som mohol nazvať domovom / len sa pokúšam prežiť.)
Simple lives "All my dreams / All of them shattered / I need you to believe in me / I can't decide for you / But I still have faith in you."
(Všetky moje sny / všetky zničené / potrebujem, aby si vo mňa verila / nemôžem rozhodnúť za teba / ale stále v teba verím.)
Fakt, že Patrick Krief je gitarista, je zrejmý. Na albume nechýbajú vkusné gitarové sóla, ktoré nezaberajú priestor na úkor melodickosti skladieb a nenarúšajú tak ich celistvosť, naopak, gitara melodickosť na mnohých miestach dotvára. Vynára sa ako samostatná substancia, na okamih vynikne, aby sa opäť stratila v komplexnosti nástrojov.
V jednej z emotívne najvypätejších a zároveň najvýraznejších skladieb Tell yourself je možné zreteľne odlíšiť jednotlivé nástroje, ktoré do nej postupne vstupujú a vytvárajú tak fúziu unikátneho zvuku.
Tell yourself: "You don't have to be afraid / You don't have to feel this shame / You don't have to love someone / You don't have to love yourself / You just have to be a man."
(Nemusíš sa báť / Nemusíš sa hanbiť / Nemusíš mať niekoho rád / Nemusíš mať rád ani sám seba / Musíš len ostať človekom.)
Album je dokonale vyvážený po hudobnej i textárskej stránke.
Krief na ňom odhaľuje svoje vnútro, pocity, samého seba, nahrávka je v tomto zmysle veľmi osobná a každý, kto pozorne načúva, dokáže tieto emócie postrehnúť.
Hundred Thousand Pieces vás vtiahne svojou úprimnosťou a precíteným zvukom už na prvýkrát.