„Ach, Detstvo, čo s tebou bude... si už predsa priveľké, abysi so mnou stále zostávalo.A ja, keď som s tebou, správam sa trochu šialene. Skáčem na jednejnohe, pozerám televízor dolu hlavou smejem sa bez príčiny. Často a nahlas.A ľudia si ťukajú na čelo (trochu zachmúrení, ale moderní) a vravia,že som ako malá,“ povedala a usmiala sa popod fúzy. Vlastne popod miesto,kde by boli, ak by ich mala.
„Detstvo, budeš sa musieť presťahovať, kúpiť si vlastný byt, nájsť siprácu a konečne dospieť. Nemôžem sa s tebou večne smiať,“ potrhávalojej kútikmi, „a na plač som už veľká.“
Detstvo sa jej spýtavo zahľadelo do očí, či to myslí fakt vážne. Potomsa otočilo a potichu odkráčalo do svojej izby, aby si nevšimla ako mu tečúslzy.
Na druhý deň si zbalilo do malého batohu všetky svoje veci - lego,farbičky, kocky, skladačky a deku na nový bunker. Šachové figúrky jejnechalo, aby nebola taká osamelá. Aj tak bol strelec vždy namosúrenýa chcel mu streliť do nosa a kôň iba híkal.
Ale rozhovory s kráľom a kráľovnou bývali príjemné.
Kráľ sa vždy rozhovoril, aké vojny povedú a kráľovná zatiaľ vymenúvalamená svojich detí. A teraz to skončilo.
Detstvo sa na ňu naposledy pozrelo ako spí zabalená v perine,takmer ako keď bola ešte embryom, a potom odišlo. Nie po špičkách, malo tichošľapky.
Zobudila sa a zistila, že Detstvo zmizlo. Na chvíľu ju zaplavilaradosť, „Konečne som dospelá,“ pomyslela si a znovu zaspala. Budíknezazvonil, vonku pršalo a ona si v rýchlosti zabudla dáždnik. Do práceprišla neskoro a jej všadeprítomný úsmev sa do večera vytratil spolu s Detstvom.
Známi sa začali vypytovať. Prečo je smutná, prečo sa nikdy neusmeje,prečo sa nejde zabaviť. Prečo, prečo, prečo...
To neustále prečo akoby sa vrylo do jej takmer ešte detských čŕt.A smútok nosila v kútiku úst namiesto úsmevu.
Hľadala Detstvo. Najskôr tajne nakúkala do búdok na autobusovýchzastávkach. Potom sa pýtala známych, dala inzerát do novín a na internet.Ale Detstvo nie je len tak hocičo, ako stratený psík, alebo papagáj. Možno sanahnevalo, možno sa u niekoho už zabývalo, alebo sa rozhodlo emigrovať.Skrátka, nezostalo po ňom už ani pexeso.
A ona chodí zadumaná a v kútiku duše sníva a túžia hľadá, už ani sama nevie čo. Smutná žena s detským úsmevomv kútiku úst.
