teším sa z ruže, ktorú dostanem pri otváraní novej časti preskleného obchodného domu (aj keď tieto "krabice"nemám rada). teším sa. hoci nevonia. je krásna. a keď skloní hlavu, mámstále svoju malú voňavú záhradnú ružu, ktorá nezvädne. (už vysušenú.)teším sa pred zrkadlom z kabátu, ktorý si nikdy nekúpim. nemám naň. aleaspoň na chvíľku je mi v tejto nenormálne studenej klimatizáciiteplejšie (asi aby sa nepokazilo drahé oblečenie). a vychutnám si ajtrblietky na prstoch. ostali mi aj s vôňou po dotyku (drahých) mydiel astužených pien a masážnych olejov s čokoládou, kvietkami, lupienkami aktovie čím ešte.stačí mi prezerať si knihy. listovať medzi stránkami. čítať si úryvky.a hovoriť si: túto si niekedy kúpim .a moja stará gitara, tak trochu do jazzu s jazvou na chrbte. nevymenilaby som jej nádherný zvuk. (aj keď občas tajne obdivujem elektrickú.)nechcem sa vymeniť. nič nechcem vymeniť. minulosť, súčasnosť. budúcnosťnechám na Iného... chcem len vidieť život pri koreni. a písať o ňom. ovšetkom. chcem vidieť slnko, na chvíľu sa zastaviť a vychutnať sidrobnosti života. lúčneho koníka, húsenice padajúce zo stromov, tvármihnúcu sa v okne. a úsmevy. chcem vidieť. drobnosti.
