myšlienky sa zvlnia, chvíľu postoja, otočia sa a akoby nič zasa odplávajú. a príde okamih, keď si poviem, toto, presne toto si chcem pamätať. chcem, aby to ostalo. presne tento pocit, táto chvíľa, tentoživot. ale. poobedie prikryje ráno. a večer, ten sa skryje v tme a vpredstavách. všetko zmizne. veci sa dejú, prekrývajú ďalšie a pre tieprvé neostáva miesto. nahrávať svoje myšlienky. pekne poporadí. a potomsi z nich vybrať. toto áno. toto nie.krajšie majú prednosť, aby dlhšie vydržali. aby som dlhšie vydržalatento život. nabíjajú. svietia. ako posledná červená v modrej. poslednálienka v prichádzajúcej jeseni. keď zablúdila na môj prst. a ja som julen jemne odfúkla. maličká. taká maličká, že som sa jej neodvážiladotknúť.
v skrini mám ponožky s dvadsaťtrojkou, ktorú oddnes nosím. na ďalší rok. a viem, že "lepšie" to už nebude. lebo to je život a tensi chcem pamätať. lienky a úsmevy neznámych na ulici, dvadsaťtrojky apocit, keď mi žiaria oči. (viem, že žiaria, lebo vtedy som šťastná.)
