Srdiečka na e-mailovom serveri, srdiečka v novinách, srdiečka vo výkladoch obchodov. Zo všetkých strán sa na nás začínajú valiť čokoládové srdiečkové cukríky, plyšové medvedíky usmievajúce sa od ucha k uchu so srdiečkom v náručí a srdiečkové súťaže...
Dokonale premyslená stratégia. Zdá sa, že obchodníci aj tento rok neúnavne pracujú na príprave Valentína. Veď načo používať slová, keď sa aj tak strácajú (alebo sa ani nenašli?)
pod nálepkou valentínskeho darčeka? Pripomína mi to bravúrne naplánovaný scenár nákupného ošiaľu, v ktorom sa predávajú pozlátka citov, navyše vystupňovaný tlakom médií. V niektorých prípadoch však môže tento "nátlak" pôsobiť skôr naopak - odpudzujúco. Najmä osamelým, alebo ľuďom bez partnera množstvo srdiečok náladu dvakrát nevylepší.
Pritom možnosť (a mala by sa aj využiť) povedať si tých pár hrejivých slov je tu pre nás po celý rok. Stále. Nielen v ten jeden jediný februárový deň, ktorý je navyše skomercializovaný a propagovaný už niekoľko dní vopred. A slová majú veľkú silu. Väčšiu než srdiečkový darček, ktorý o pár dní kamsi aj tak založíme.
