Náš balkón (loggia) voľakedy vyzeral celkom ináč. Bol oveľa priestrannejší (hoci, priznávam, ja som bola zase oveľa menšia) a farebne pestrejší (teraz prevažuje sivo-hnedá). Občas si spomeniem na tie letá, keď ho zalievalo svojím pohľadom príjemné teplé slnko. Vpredu béžové kvetináče s červenými muškátmi, zvedavo vykúkajúcimi na ulicu, uprostred veľké zelené záhradné kreslo. V ňom sa dalo krásne uvelebiť a snívať, pozorovať farebné kolíčky visiace nad hlavou, nechať sa poštekliť lúčmi slnka a pohladiť vánkom, ktorý sa sem občas zatúlal.
Zelené kreslo zmizlo a dnes sa už na balkóne nedá opaľovať. Pomerne zložito sa tam dá vôbec pohybovať. Ostalo len miesto na státie a z balkóna skladisko. Vlastne, hrozím sa chvíle, keď raz otvorím sklené dvere a zvalí sa na mňa kopa všakovakých vecí.
Najskôr sa na balkón dostali bicykle. Spoločné priestory pre ne ktosi odkúpil, a keď na chodbe (samozrejme bicykel bol pripútaný, inak by zmizol celý) ukradli najskôr pedál, a potom celé koleso, bicykle putovali na balkón. Neskôr im robil spoločnosť umelý vianočný stromček. Po zmiznutí dvoch predošlých stromčekov z pivnice (pričom jeden bol vyslovene "metla") sme ten tretí už radšej nenechali napospas osudu. A prišla mraznička. Ozrutná, lebo tam sa predsa všetkého viac zmestí a nemusíte často nakupovať. Tak kam ju inam dať (byt už je preplnený), ak nie na balkón? A keďže balkón sme zasklili a stal sa tak balkónovým skleníkom, prišli na rad "rolety", aby na mrazničku tak prudko nesvietilo slnko a príliš ju nezohrievalo. Z týchto niekoľkých metrov štvorcových sa dnes stalo akési malé skladisko. Pribudlo pár krabíc so zemiakmi, zeleninou, ovocím a čo ja viem s čím ešte, našiel by sa aj rebrík a žehliaca doska... Muškáty sú ešte stále tu (hoci im to už veľmi neprospieva a nie sú ani také červené, ako by mali byť), ale zelené záhradné kreslo by ste už nenašli. A nie je to tým, že je už z neho červeno-biele kreslo. Niet si kam sadnúť.
Vlastne, tento malý balkónový svet žije analogicky s tým veľkým. Všetkého pribúda, pribúda, pribúda... aj keď sú to často naozaj zbytočnosti. A čaro rozprávkových myšlienok ostalo kdesi tam, v jednoduchom obraze zeleného záhradného kresla a červených muškátov, zaliatych slnkom.
