Prežívame nádej?

Väčšina z nás počas týchto dvoch týždňov navštevuje cintoríny a chodí vzdať úctu svojím blízkym ktorí nás predišli. V každom človeku tieto dni vyvolávajú niečo iné u niekoho to je úzkosť,smútok a strach a u nich to je nádej a radosť. Presne to druhé som prežíval aj ja. Vďačnosť za týchto ľudí a prosba aby za mňa orodovali u nášho Pána v nebi a taktiež nádej že tento život je len prechodom. Je to nádej aby sme tu na zemi ohlasovali Ježiša všade okolo seba ako živého Boha ktorý je osobný Boh a všetkých nás miluje nekonečnou láskou. Raz som bol na pohrebe jednému známemu ktorého som si veľmi vážil ako človeka. Pohreb mal civilný a po celý čas ako sa konali ten pohreb som cítil z toho obradu úplnú beznádej, že všetko sa skončilo a nič. Alebo keď som bol raz so svojou kamarátkou na cintoríne tak mi povedala ako tu je pekné na prvého novembra keď celý cintorín svieti. Možno aj tento čas je časom na to aby sme sa zastavili a premýšľali nad týmto životom. Čo je vlastne jeho zmyslom? Kam kráčam keď sa naháňam za kariérou a vôbec nemám čas na rodinu a na Boha. Zastavme sa a chodme niekde do kaplnky, kostola alebo len tak doma v tichosti povedzme Bohu. Príď do nášho života a zaplň to duchovne prázdno v našom srdci. Príď a v vdýchni život do môjho srdca,túžim po tebe Ježišu. Tak ako si spravil svätého Pavla horlivým pre teba, tak daj mi silu aby som dokázal ohlasovať tvoje kráľovstvo všade kde sa nachádzam. Ty jediný buď vládcom nado mnou a vládni v mojom živote. Odovzdávam sa ty celý a sľubujem ti za Ťa budem nasledovať do konca života. Amen.