Keď spomenula policajtov, to už bolo príliš. To ma už fakt nahnevalo a rázne som jej to dala najavo. Ukončila som telefonát urazená a presvedčená o svojej pravde.
Môj syn stál vedľa mňa. Vedel, že moje rozčúlenie súvisí s ním.
Volala mi matka synovho kamaráta. Hrávali sa spolu odmalička. Aj my sme si mali čo povedať. Celkom sme si rozumeli. Až doteraz!
Vraj náš syn zavesil niekde na internete inzerát, v ktorom uviedol telefónne číslo ich syna. Sústavne mu naň niekto vyvoláva, stále ma teda obsadené. Telefón je nepoužiteľný pre nich ako rodinu. Ak to nedáme do poriadku, budú nútení sa obrátiť na políciu .
Bola som v šoku. Náš syn? Veď ten má počitač ešte zakázaný. Horko-ťažko sme mu konečne v škole dovolili počitačový krúžok, aby bol do tajov tohto média zasvätený pod dozorom skúseného odborníka. My sme sa takými necítili. Zato sme boli poučení v oblasti výchovy a neoblomne sme naše deti chránili pred hrôzami číhajúcimi na nich na internete.
Skutočnosť však bola taká, že o tom, ako sa dajú zablokováť nevhodné stránky, vedel skôr náš syn. Samozrejme i o ich odblokovaní.
„Mami, ale aj som to naozaj urobil“ - hlesol pri mne s malou dušičkou zmierený a asi i trochu potešený z toho, že to konečne prasklo.
Myslela som si, že sa zbláznim. Tak ja sa pohádam s matkou jeho kamaráta, položím telefón s tým, že to bolo poslednýkrát, čo som s ňou prehovorila. Urazila ma vyhrážaním sa políciou.
Čo teraz ?
Nechala som si vysvetliť situáciu synom. Inzerát naozaj zverejnil, ale teraz ho nevie zrušiť.
Panebože! Našiel fotku nejakej dobretvarovanej slečny a zverejnil ju pri ponukách k zoznámeniu. Záujemcov bolo viac ako dosť.
A tak som po pár minútach volala dotyčnej matke, s ktorou som sa pôvodne chystala viac v živote neprehovoriť. Ospravedlnila som sa za syna a seba a poprosila, či by neposlala Michala, aby to prišiel skúsiť ku nám napraviť.
Prišiel za chvíľu dobre pobavený s úsmevom od ucha k uchu. Hlavne, že je sranda. Jemu to teda vôbec nevadí. Telefón dal svojej malej sestričke, aby sa s ním konečne dosýtosti pohrala a nerušila ho pri počítačových hrách. Tomu, čo jej dotyční narozprávali, i tak v svojom veku nerozumie. Najdôležitejšie je, že sa tam niečo ozýva.
Po chvíli sa im podarilo inzerát stiahnuť. Všetci boli spokojní. Chlapci sa zasa spolu hrali. Až na Michalovu sestričku. Už jej nikto nevolal na telefón jej brata.
Náš syn všetko to, o čo sme ho našou dôslednosťou v počítačovej výchove ukrátili, dobehol v priebehu pár týždňov. Nepotvrdil tak pochybnosti našich známych, o čo všetko svoje dieťa v živote pripravujeme a ako veľmi mu to bude v živote chýbať. Vyštudoval informatiku na vysokej. Žeby sme ho predsa svojimi zákazmi práve takto ovplyvnili ?
