Jožko so sestričkou Ľubkou si veselo vykračujú zo školy domov a tešia sa na to, ako si spolu na dvore postavia snehuliaka, ako pôjdu s ocinom na dlhú víkendovú sánkovačku, ako budú nosiť srnkám na kraj lesa seno a jabĺčka a sypať v záhrade do búdky vtáčatkám semienka a zrno.
Potichučky si odomkli dvere a šup rýchlo objať mamičku, ktorá v kuchyni asi niečo veľmi dobré pečie, keďže sladučkú vôňu zacítili už pred ich útulným domčekom. Deti len pobozkala na čelo, umúčneným prstom každému brnkla po nose a opäť sa venovala svojej práci.
Deti odišli do svojich izbičiek a každý sa venoval svojim zábavkám. Jožkovi chýbalo už len pár dielikov, aby dokončil veľký domček zo stavebnice a Ľubka usilovne vyšívala obrúsok, ktorý chcela dať starej mame pod vianočný stromček.
„....2 vajcia, 20 dkg cukru, 50 dkg múky, med....“, spomínala si v kuchyni mamička, či na niečo nezabudla v tom zhone.
„Mami, poď sa pozrieť, už som dokončil môj domček!“, prerušil náhle jej myšlienky Jožko.
„Teraz nemám čas, musím dokončiť medovníky na Vianoce.“, stroho odbila synčeka a ďalej sa venovala svojej práci.
Chlapča smutne odišlo do svojej izby a už nemalo toľko radosti zo svojho diela, ako ešte pred krátkou chvíľočkou.
„...mlieko, sóda, vanilka ......“
„Maminka, aha, dečka pre starú mamu je už dokončena, vyskúšaj, aká je ľahká a jemná!“, vbehla do kuchyne Ľubka.
„Pekná“, mrkla jedným okom mama a ďalej sa bez akéhokoľvek povšimnutia venovala pečeniu.
Tak deti hodnú chvíľu len smutne sedeli vo svojich izbách a kuchyňou sa roznášala vôňa vianočného pečiva.
Jožko po chvíli vošiel do predsiene, zvesil zo steny prekrásny kalendár, z ktorého sa na neho pozeralo malé betlehemské dieťatko a čosi tíško počítal.
„22!“, radostne pribehol k mamke, ktorá práve vkladala do rúry plech plný srdiečok, domčekov, vtáčatiek, hviezdičiek...
„Čo 22?“ , začudovane sa pozrela na synčeka.
„Ešte 22 večerov môžeš piecť Ježiškovi medovníky, poď sa teraz s nami hrať!“ radostne pozrel na mamku a ona v tej chvíli pochopila, že malé dieťatko, usmievajúce sa na ňu z kalendára, predsa len na tie medovníky ešte pár hodin počká....
Často chceme, pri najlepšej vôli, urobiť všetko pre to, aby našim najbližším doma nič nechýbalo, aby, keď prídu večer unavení zo školy, či z práce domov, našli všetko dokonale prichystané, upratané, navarené... Je úžasné, čo všetko naše mamičky, manželky, babičky, sestry, či priateľky, ale i dedovia, otcovia, bratia.... dokážu zvládať a patrí im za to obdiv, uznanie a láska...
Čas do najkrajších sviatkov sa kráti, ale ešte stále máme 22 dni.......
