Chodníčkom popodhoru kráča stará, zhrbená, žena s malýmbatôžkom na rokmi poznačených boľavýchpleciach, podopierajúc sa jednou rukou o vykrivenúbukovú halúzku a v druhej pevne zvierajúc starý,drevený ruženec. Z jej pier sa dá ľahko vyčítaťúprimný rozhovor s tým, ktorý jej stáledáva silu do každého nového rána. Občassa pristaví, rozhliadnuc sa po okolí, akoby chcela, abysa k jej tichej modlitbe pridali vysoké končiare majestátnychštítov alebo žblnkotajúce vlnky neďalekej bystriny.A znova sa zahĺbi do svojho rozhovoru so Stvoriteľom týchtovšetkých krás a pomalým krokom kráča ksvojmu domčeku na okraji malej dedinky, kde ju čaká dcéraa jej tri neposedné vnúčatká.
Najkrajšie sviatky rokasú už takmer predo dvermi a ona stále nemá nič,čím by rozihrala veselé očká týchtomalých nezbedníkov pod vianočnou jedličkou. Časy súťažké a starej žene s takmer ôsmimi krížikmina chrbte je nesmierne zložité prísť k nejakémugrajciaru. Všetko, čo zarobila v lete zbieraním húb ajahôd a čo rozpredala pred mestskou bránou dala svojej jedinej dcére, vdove, aby mala na poživeň prenajroztomilejšie stvorenia pod slnkom.
Peťko sníva odrevenom koníkovi, s ktorým by sa preháňal ašantil s kamaratmi po nekonečných lúkach, Zuzanka bysi priala nejakú krásne maľovanú obrázkovúknižku, aby ju mamička naučila čítať a môhol sa jejsplniť sen stať sa pani učiteľkou a Martušku by určite najviacrozveselila nejaká pestrofarebná šatka, presne taká,akou sa rada chvali jej najlepšia kamarátka každúnedeľu pred kostolom a akú by mohla mať, keď budúcirok prvýkrát pôjde do školy.
“Ako splniťvšetky tieto sny a túžby, keď najdôležitejšie budeprežiť chladnú, dlhú zimu tu v horach?”
Starenka znova na okamihzastane, no myšlienky na najbližších jej už nedovoľujúsa sústrediť na modlitbu. Trasľavou rukou sa trikrátprežehná, ruženec zabalí do bielej ľanovej dečky,ktorú má ešte po svojej babičke a s troškou smútkusa zahľadí do diaľav, akoby čakala odpoveď, ktorúvšak sama dobre pozná.
Vie, že pre tých,ktorých nadovšetko miluje, nebudú ani tietoVianoce.dôležité vzácne darčeky ani stôlprehýbajúci sa pod najlahodnejšími jedlami,vie, že aj tohto roku bude na štedrovečernom stole tonajvzácnejšie, čo sami dopestovali, hoci toho nebude veľa apredovšetkým vie, a to na jej zvráskavenej tvárivyčarovalo dlhý úsmev, že aj tieto sviatky ich budepod stromčekom čakať LÁSKA…
Aj nás čaká niekto doma, niekto, kto potrebuje naše pohladenie, objatie, pritúlenie, dotyk...niekto, kto potrebuje počuť milé slovo, povzbudenie, či podporu v ťažkých chvíľach...niekto, kto nepotrebuje drahé šperky, luxusnú drogériu, prepychové oblečenie....niekto, kto očakáva máličko - našu lásku...
