Pred niekoľkýmirokmi som spoznal veľmi príjemné a milé dievča, v tom čase ešteštudentku gymnázia. Nemala to doma práve na ružiach ustlané, otec sa jeja bratovi nijako zvlášť nevenoval, poznajú to viacerí – alkohol,kamaráti... A tak všetka opatera a starostlivosť o nichzostávala na jej mamičke. Prežili si toho veľa, no nie o tom som chcel.
Boli sme partiamladých ľudí, ktorí sme sa zväčša stretávali pri rôznych aktivitách v našejfarnosti. Život bol bezstarostnou prechádzkou, plný zábavy, smiechu, výletov.Ako azda všetka mládež. Aj ona pôsobilanaoko veselo, pokojne, bezstarostne. Popri všetkých trápeniach doma mala eštejeden „problém“ – zaľúbila sa. Nič mimoriadne, dievčatám v jej veku sa tostáva úplne bežne a je to normálne obdobie v živote každéhoz nás. V jej srdci všakzahorel plamienok k niekomu, kto si jej náklonnosť nijako zvlášť nevšímal.
Nie všetka láska je opätovaná, niekaždý, s kým túži prežiť našesrdce zvyšok života je nám súdený. Ale občas treba potlačiť osud opačnýmsmerom, troška našuškať Bohu, abyzobral do dlaní srdce milovaného a skúsil ho nepartne k tomu nášmupriblížiť.
Príbeh bez dejaa konca?
Možno, ale ona tozvládla – trpezlivosťou, vytrvalosťou aj modlitbou si dokázala získať srdcemuža, pre ktorého sa stala všetkým. A po rokoch je z nich prekrásnadvojica, mladí ľudia, ktorí svoju lásku rozdávajú svetu a to doslovne.
Láska nás učíbojovať – je to tá najkrajšia vojna s osudom.
Na záver len máličko....Dnesslávi svoje krásne narodeniny po boku toho, pre ktorého sa stali jeden druhému darom. Pre mňa je obrovská česť byťich priateľom a aspoň takto vzdať poklonu ich láske. Všetko najlepšie.
