Vianočný boj s lenivosťou

Spomenul som si aj na niektorých, o ktorých som vedel, že budú sami. Niekedy mám chuť aj ja byť sám, pretože tento vianočný nápor emócií nerád prejavujem navonok. Sú to možno tie isté emócie, ktoré som cítil v predvianočnom zhone, len, tieto sú pozitívne. Teda, aspoň v porovnaní s tými nervami, ktoré bolo treba mať pred Vianocami hlavne v okolí obchodných centier a na cestách. Snažil som sa byť v posledných dňoch veľmi dobrý k ľuďom, a tak som si aj uvedomil, že sa môžem vlastne hnevať len sám na seba. Všetko si vždy nechám na poslednú chvíľu a potom si svoju zlosť vylievam na nevinných ľuďoch, ktorí ma ešte k tomu majú radi. Keďže som sa snažil byť dobrý k iným, všetko som si to od seba zlízol sám. Vždy je to tak. Keď sa rozhodnem byť dobrý k iným, som zlý k sebe. Akoby sa tá negatívna energia nedala len tak vynechať. Ale kde sa vlastne vo mne vzala, veď si o sebe myslím, že som dobrý človek. Vyzerá to tak, že som sa mýlil. Snažím sa teraz vyprodukovať zo seba aj nejaké dávky pozitívnej energie, ale tak strašne ma unavil boj s negatívnou, že už len bezvládne ležím a pri filme s polootvorenými očami premýšľam, ako od zajtra budem lepší. Myslím, že aj športom by som zo seba mohol vyhnať tých diablov. Išiel by som si zabehať už dnes, veď je teplo, ale nechám si to radšej na zajtra, lebo je aj trochu daždivo. Obávam sa však toho, že zajtra opäť budem na seba nasratý, že som s tým nezačal už včera a opäť ma zlomí únava z toho, ako proti tej lenivosti aktívne bojujem. Premýšľam, čo by tento bludný kruh prelomilo. Hmm, asi jej napíšem mail. Veď som to odkladal pol roka.