Krátky film o vlnách

Sedím na brehu mora a sledujem vodu prichádzať a odchádzať. Cítim, ako sa dotýka mojich palcov, nečakane hanblivo ako mladý milenec odkrývajúci neznáme vzrušenie pomaly a postupne, ako keď prvé dotyky trvajú hodiny, až kým sa už nič nedá vrátiť späť.

More sa vystatuje svojou mocou len pár metrov odo mňa, a pritom ma nežne láska a ja som unesená tým kokteilom jemnosti a sily zladeným ako zosynchronizované pohyby, je to ako tanec, ako tango.

Nerada tancujem ten tanec s morom.Tancujem s ním, len keď je pokojné. Vtedy mi nevadí nechať sa viesť, majúc pocit rovnosti s partnerom, cítiac jednotu našich pohybov. Tancujeme rumbu, milujeme sa, a potom ma more nechá odísť bez hádok, bozkávajúc moje nohy, keď vystupujem z vody.

Viem, že mu nebudem chýbať. Bude mať iné milenky, ktoré sa budú s radosťou dotýkať jeho vĺn, keď sú najvyššie, divoko a bez strachu. More zabudne na tú, čo sa bála. Ale ja si ho uchovám v srdci. Od chvíle zaľúbenia sa až po deň, keď sme sa videli naposledy. Navždy si zapamätám si ten pocit prvého dotyku, silného objatia, pocit, že mu patrím.

To je príbeh môjho života. Sedím na pláži, moje nohy sa hrajú s vodou, oči mám uprené na rozbúrené vlny. Mysľou som tam. Dotýkam sa ich tak láskyplne, akoby som upravovala neposlušné vlásky strapatému dieťaťu.

Ale nikdy, nikdy nebudem surfovať.