Keď som bola "menšia", písala som básničky. Tie prvé boli z jednej nešťastnej lásky, najväčšej na svete, a čuduj sa svete, aj najdlhšie trvajúcej zo všetkých mojich, aj šťastných, lások. Na dvetisíce vianoce som si za pomoci mojich Katiek vydala malú zbierku, limitované vydanie, 30 kusov, obálka zo samolepiacej tapety, zošité bielou nitkou. A teraz som už "veľká" a básničky píšem pomenej. Články mám ževraj lepšie. Ale aj tak, z nostalgie, so strachom a zvedavosťou, otváram vám dvere do mojej (básničkovej) minulosti. Pohybujte sa len po vyhradených chodníkoch, nedotýkajte sa vystavených exponátov, ale vykláňajte sa z okien, prosím!
Vždy, keď mám chuť milovanie v skafandri ako žiarivý hviezdny prach nepolapiteľný rukami čo vháňa slzy do očí a ja mám znovu strach milovať sa v skafandri sme si trochu cudzí vo vákuu lásky čriepky nehy v núdzi. Pocity a farby Slová – ťažké míny Chcem milovať sa v skafandri tak hravo ako iní.
„Vieš si predstaviť milovanie v skafandri ?“ „Nie.“ „Tak také to je.“