Miláčkovia moji, ja som snívač a plánovač. Plánovač som po maminke, ona pracovala istú časť svojho života ako plánovačka vo Vzduchotechnike. Tam to mali dobre rozdelené! Maminka chystala každému pracovníkovi materiály, šróbiky a kábliky, čo budú potrebovať podľa plánu na dané časové obdobie a oni ten plán plnili a vyrábali. To by sa hodilo aj mne. Ja naplánujem svoj život a nech ho realizujú iní! Som skvelý plánovač, časový rozpis, farebné grafy, postup v kariére, dovolenka v Juhoslávií, auto, prvé dieťa... Jednoducho mám čo ponúknuť. Plány dokážem meniť flexibilne, stačí mi pár hodín a som schopná prispôsobiť sa novej situácií a vytvoriť plán na ďaľšiu päťročnicu. Zahrniem všetky zmeny, mierne poopravím ciele, ale staviam na predošlých prioritách, ktoré teraz prezentujem v lepšom svetle a to najmä vďaka neočakávanej zmene okolností. To by mali súdruhovia radosť!
Moje plány sú skvelé do chvíle, kým nepríde bod 0, teda plánovaná doba ich realizácie. Zrazu ma to zaskočí. To sa vo mne prejavuje snívač. Snívač som po ockovi. Ocko má kopec skvelých nápadov. Keby som kreslila karikatúry, nakreslila by som ho ako Mikuláša, čo má veľké vrece, ale namiesto sladkostí tam má nápady. Jeden z jeho „najlepších“ bola dieľňa na výrobu hokejok, a to až do chvíle, kým ho neopustil jeho bussiness partner, ktorý nám dobrosrdečne nechal úvery, dlhy a robotníkov. A tak sa ockovi aj s jeho plánmi žilo ťažko, teda nám všetkým. Hypotéka na dome, auto na leasing, nejaké dlhy, zo srandy som hovorila maminke, že nech sa oni dvaja neopovážia zomrieť, lebo by sme s Katkou zdedili len samé dlhy. Ešteže sa podľa slovenského právneho poriadku dá dedičstvo odmietnuť (alebo ešteže sa dedí len do výšky aktív). Ale už je to lepšie, hokejky vyrábame (prijímam objednávky) a ocko má ďaľšie nové plány (a maminku z nich niekedy poráža).
Ešte stále mám v sebe zakódovaný školský životný cyklus. Pre mňa sa na Nový rok nič nemení, nič neláme. Ja začínam nový život vždy v septembri. Aj teraz som si pripravila skvelý plán, bod 0 bol trinásty september, keď som sa vrátila z exotickej slovenskej dovolenky opäť do Anglicka. Môj cieľ:
1.nájsť si čo najrýchlejšie ubytovanie v Londýne (single room, do 65 libier na týždeň, anglicky hovoriace osadenstvo a najmä internet na izbe)
2.poctivo chodiť do školy (prípravný kurz na FCE certifikát) a budem sa svedomite pripravovať
3.nájdem si prácu v posh reštaurácií.
A vôbec som nemala strach, že by sa mi niečo nemalo splniť. Veď mám nejakú experience, work registration, national insurence number a celkom v pohode English knowledge.
Inteligentnému čitateľovi určite došlo, že môj plán bol niekoľkokrát prerábaný, a aj tak sa ešte nedočkal úplnej realizácie. Mne sa táto neblahá budúcnosť zjavila, a to ani nemusím byť Teodora, hneď pár dní po príchode do Anglicka. Erik mi síce hovoril: „Jéj, Miruša, ty začínaš úplne nový život, to je také exciting!“ No ale mne sa to vtedy zdalo, prepáčte za slovník, poriadne na hovno a najradšej by som ostala sedkať na zadku tam, v lese, a o bright lights of London len snívala. Dokonca som si začala myslieť, že som mala zostať na Slovensku - zobrať všetky moje prachy, zaplatiť si taký istý kurz za tri a viackrát menšiu hodnotu a neriešiť existenčné problémy (alebo ich riešiť v BA). Jednoducho vybrať si ľahšiu cestu, zasa sa obklopiť rodinkou a kamarátmi a cítiť sa safe.
Nuž, snívači sú smutní, keď ide o život. Zrazu by sa mali pohnúť vpred, niečo spraviť, hľadať prácu, ubytovanie a nielen ležkať v posteli a predstavovať si, aké to bude keď...Mali by byť silní, aj keď veci nejdú, ako by chceli a vytrvalo ísť za svojimi cieľmi. Ale to by už neboli snívači...
Ubytko som si našla rýchlo. Bývam síce s Čechmi a Poliakmi a nie s english speakermi, ale za 55 a s netom na izbe. Zdokonaľujem sa v češtine a polštinu sa učím, vždy som chcela vedieť po poľsky...
Škola je super. Keby som sa vrátila na Slovensko nikdy by som v triede nestretla Murakamiovsky krásne Japonky, veselú Španielku Ester a alžírsku fotografku Wassilu a ostatných. Tento mix temperamentu a zdržanlivosti, náboženstiev a názorov, na čele s americkou učiteľkou učiacou britskú angličtinu v multikulturálnom Londýne, ma udivuje, rozosmieva a hovorí mi, že som urobila dobre.
Môj nový šéf je...hm, ako to pekne povedať, slovenské titulky by k spŕške anglických nadávok uviedli preklad „hlupák hlúpy, tak ma hnevá“. Práve má ramadan, takže keď mu volám, buď je busy, modlí sa (päťkrát denne – potrebovala by som jeho timetable, aby som ho nevyrušovala) alebo po západe slnka papá do prasknutia, teda aspoň si myslím. Zajtra idem konečne prvýkrát do práce a modlím sa k svojmu Bohu, aby mi už konečne dal rozpis mojich služieb a on sa iste modlí k tomu svojmu, aby som mu dala pokoj. No a keďže si obaja myslíme, že Boh je len jeden, som zvedavá, ako sa vysporiada s tymito navzájom si odporujúcimi prosbami.
Miláčkovia moji, som snívač a plánovač. Už roky sa snažím zmeniť na realistu – realizátora. Neúspešne. A preto ešte stále platí, čo som o sebe napísala, keď som mala osemnásť:
Som snívač, odborník vo svojom obore,
vysnívam vám krásnu budúcnosť.
Adresa : Vzdušný zámok, Oblak číslo 4.
V prípade neprítomnosti, nehľadajte ma na Zemi !
Panebože, to som fakt po tejto línii nezaznamela žiadny rozvoj?
