Teória nálepkovania

Miláčkovia moji, ako každý večer aj dnes som chystala dezerty a podľa predpisov EÚ a Whitbread plc ich označovala nálepkami Sun, Mon a Tue, keď ma zrazu prepadla spomienka na etiketizačnú teóriu zo sociológie. Hovorila, že keď sa napríklad narodíte niekde v gete, vychová vás ulica, dostanete nálepku „deviant, zlodej a zabijak“ a už vám nič nepomôže a nikdy sa jej nezbavíte. Tohto sa mnou označené dezerty báť nemusia. Keď sa nepredajú do pondelka, odtrhnem nálepku MON, a napriek tomu, že daný zákusok sa ako utorňajší vôbec nespráva, nalepím na neho TUE a hotovo. A vzhľadom na to, že toto sú moje posledné pracovné dni v anglickom lese, aj ja som dostala nálepku s nápisom „ use by 23th August 2005“.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (19)

Možno k nám všetkým pri narodení naozaj prichádzajú sudičky a nápelkujú nás vlastnosťami. Šikovný, múdry, agresívny, senzitívny, talentovaný, veľmi obľúbený, smutný ... Alebo sa môžeme prikláňať k sofistikovanejším teóriam a tvrdiť, že vlastnosti vznikli v procese nášho vývinu pod vplyvom okolia, v dôsledku určitých skúseností, na vine je rodina, ulica, škola... V konečnom dôsledku je jedno, ku ktorej téze sa prikláňame, všetci sa zhodneme, že vlastnosti máme, nejako sa k nám pričlenili, nejako sme nimi onálepkovaní...Keď som sa narodila, do vienka som dostala maličkú nálepku "use by". Stále odchádzam a prichádzam, aby som zasa mohla odísť. A stále rozmýšľam nad tým, kam sa pohnem ďalej, koľko tam zostanem, a kam potom pôjdem. Doma už pre mňa nie je úplne doma, ale vlastný domov nemám a moja detská izba je stále ešte odkladisko všetkých spomienok, zážitkov a celého môjho majetku. Pri každom novom začiatku som neistá ale aj zvedavá, aké to bude, pri každom ďaľšom lúčení si hovorím, že toto je už naposledy, už viac fakt nezvládnem. Poháňa ma večná nespokojnosť, napĺňa obrovská zvedosť, čo nájdem niekde ďalej, čo mi to dá, ako ma to zmení. Hľadám niečo, čo mi chýba. Nejakú bytostne dôležitú súčasť mňa, ktorá sa stratila ako batožina pri lete Praha – Rím – Buenos Aires. Niektorí ľudia sa narodili ako hľadači. Sme hľadači niečoho, čo si predstavujem ako vznášajúcu sa svetiekujúcu masu želatíny, stretnutie s ktorou bude jedným z najvýznamnejších okamžikov môjho života. Každý tú želatínu hľadáme inak a inde. Niekto cestuje z miesta na miesto, niekto to "niečo" skúša nájsť životom v cudzej krajine, iný lezie na vrcholky hôr alebo sa ponára do hlbín mora. Meníme zamestnania, byty a partnerov, lebo čakáme, že možno v tom ďaľšom "to" už bude.Paolo Coehlo v Pútnikovi z Compostely píše, ze najdôležitejšia otázka života je „Čo s tým?“. Vždy keď niečo chceme, máme si najprv odpovedať na túto otázku a správna odpoveď nám pomôže to dosiahnuť. A tak sa pýtam, čo bude potom, keď to "niečo" stretnem? Prečo to vlastne chcem stretnúť? Na čo to potrebujem ?Graham ma označil nálepkou "use by 23th August 2005". Môj posledný deň tu. Chris sa nad tým zasmial a povedal, že kľudne môže tú moju nálepku zmeniť, tak ako meníme nálepky na potravinách a ešte tu zostanem. A potom dodal : „ Neodchádzaj, ja ťa zmením.“ Bol to len interný vtip, metafora na „poctivé food labeling“ v našej reštaurácií, ale mňa to úplne zarazilo. Áno, to je to, čo hľadám! To je tá blbá svetielkujúca želatína, to je to čarovné "niečo"! Hľadám niečo alebo niekoho, čo ma zmení, strhne nálepku "use by" sľubujúcu iba jedno pekné životné obdobie a nahradí ju nápisom "best before". Uhasí moju nespokojnosť a zasýti zvedavosť, udrží ma na jednom mieste. Ja viem, ešte je predo mnou dlhá cesta. Ale už sa teším, čo mi prinesie, čo ma naučí, a ako ma zmení. A tak už musím ísť znova ďalej. Bye bye anglický les, I am moving to the City!