reklama

Nočná prechádzka tuláka (2)

Pokračovanie prvého dielu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

tento článok je vymyslený a ľubovoľná zhoda so skutočnosťou je čisto náhodná

Keď som sa trocha upokojil a nabral druhý dych, snažiac sa pri tom nezačať znova plakať, pozrel som znova do jej očí. Mala výrazné, veľké, modré oči, ktoré žiarili. Jej pohľad ma hypnotizoval. Nevedel som sa prestať pozerať do jej očí a zároveň som cítil príjemné chvenie po celom tele z toho, že aj ona hľadí na mňa. Neviem ani koľko času ubehlo, no prebral som sa do reality, až keď sa zohla po kľúče, ktoré jej vypadli z ruky. Až teraz som si ju stihol celú prezrieť. Mala dlhé, zlaté vlasy, ktoré sa jemne kučeravili. Jej líca boli pekné, sýtoružové, úsmev prirodzený a dlane jemné. Jej postava bola krásne tvarovaná. Najviac sa mi však páčilo to, že nemala na sebe nijakú masku. Bola úplne prirodzená, bez nalíčenia, vo voľnom domácom oblečení.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Srdce mi pri tom búšilo ako zvon. Bol to zvláštny pocit. Ako som tam nehybne stál, opýtala sa ma, či mi nie je zima. Prikývol som, že trošku aj je. A naozaj. od doby, čo som vyrazil sa pekne ochladilo. Koniec koncov, odvtedy uplynuli už štyry hodiny. Na mobile mi svietil čas 02:22 a ja som sa usmial. "Chceš sa prejsť?" navrhol som jej. Prikývla a vybrali sme sa teda ďalej po nábreží. Ani nie po desiatich metroch mi nesmelo podala ruku. Prijal som ju, a takto sme kráčali približne hodinku a rozprávali sa.

Doveroval som jej. Bola taká úprimná a čistá. Slovami to neviem ani opísať. Keď sme po tej hodinke zastali, sadli sme si na lavičku, no ruky boli ešte stále spolu. Pozrela sa na mňa a začala: "Môžem sa ti k niečomu priznať?" samozrejme som prikývol a tak pokračovala "V skutočnosti nie som až taká cudzia, ako to na prvý pohľad vyzerá. Už pár týždňov ťa vídam v škole a vždy mi dokážeš svojim úsmevom vyčariť lepšiu náladu. Keď ťa vidím, cítim niečo slovami neopísateľné. No je to veľmi príjemný pocit. Príjemne mavždy zohreje pri srdci. A prepáč, že som ťa tak v tej tme prepadla, ale nie som moc komunikatívna, a tak som využila moju kamarátku noc, aby som ťa bližšie spoznala." na chvíľku sa odmlčala a tak som rýchlo začal, aby som jej stihol odpovedať. "Áno, už si spomínam. Vždy som ti daroval úsmev, keď som čakal na nasledujúcu hodinu niekde pri automatoch. No nikdy by som si nebol myslel, že ťa spoznám aj osobne, hoci viac krát som mal to nutkanie ťa osloviť. A tak som rád, že si ma oslovila. Podobné pocity som prežíval aj ja dnes, keď si ma objala. A ozaj, teda aby sme odhalili svoju identitu, tak ja som Tomáš, veľmi ma teší." povedal som, na čo sa ona tiež predstavila "A ja sa volám Simona, ale volaj ma Simi.". usmievali sme sa a chceli sme sa na zapečatenie nášho zoznámenia dať si navzájom pusu na líčka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nevydalo to. Akosi sme uhli do rovnakej strany a tak namiesto líc sa stretli naše pery. Ostal som ako zamrazený a ona tiež. Začala sa mi ospravedlňovať, no ja som jej len jemne položil prst na ústa a potichu povedal: "Ak ti to nevadilo, môžeme kľudne aj zopakovať. Tvoje horúce pery mi privodili neuveriteľne príjemný pocit, tak sa prosím neospravedlňuj.". Videl som, ako sa žačala červenať, no kývla a tak sme pusu zopakovali. Chytil som jej obe ruky a chvíľku sme sa pozerali navzájom do očí, až sme sa napokon silno objali.

=Pokračovanie nabudúce=

Imrich Gulai

Imrich Gulai

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Volám sa Imrich Gulai a som študentom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na odbore učiteľstvo akademických predmetov matematika-chémia. Zoznam autorových rubrík:  ŠkolstvoTvorivá chvíľkaZaujalo maSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu