Hlina v SaS: Nový hlas alebo recyklovaná energia?
Alojz Hlina je zaujímavý fenomén. Bývalý šéf KDH, ktorý sa po pokuse s vlastnou platformou Umiernení presunul do SaS, je späť na scéne – a to hlasnejšie než kedykoľvek predtým. Hlina nikdy nemal problém byť výrazný, ostrý a občas aj teatrálny. Teraz túto energiu vlieva do SaS, ktorá už roky zápasí o jasnú identitu.
Rétorika o „umierajúcej pravici“ a „konci demokracie“ je efektná a pripomína štýl Igora Matoviča – silné slová, volanie po záchrane hodnôt, morálny apel. Pre voličov, ktorí hľadajú rázneho lídra, je to atraktívne. No zároveň je to varovný prst: keď je strana postavená len na osobnosti a emócii, vie sa to rýchlo otočiť.
PS: Keď silný vstup zostane len na papieri
Progresívne Slovensko v roku 2025 formálne patrí k lídrom opozície, ale prakticky sa správa ako tichý partner, pritom mohlo pôsobiť ako prirodzený líder opozície – má všetko: slušnú značku, silné hodnoty, dobré výsledky v mestách a kvalitných ľudí. No paradoxne práve títo ľudia ostávajú často len „v rovine vizitky“. PS síce vyhrá diskusiu o hodnotách, ale v reálnom politickom boji pôsobí neviditeľne. Chýba mu líder, ktorý by dokázal spojiť Korčokovu autoritu s aktivizmom Šimečku. Namiesto toho strana pôsobí, ako by sa bála ísť do ostrej konfrontácie. A pritom na to má všetko potrebné — stačí len pustiť silné mená do hry a dať im hlas, ktorý dnes v opozícii tak veľmi chýba.
Tomáš Valášek je skúsený diplomat a odborník na obranu a bezpečnosť – v čase, keď Slovensko rieši vojnu na Ukrajine či hybridné hrozby, je to dar z neba. No PS mu nedáva priestor, aby bol hlasom zahranično-politickej opozície.
Martin Dubéci je považovaný za strategickú hlavu, kreatívny mozog progresívcov. Vie, ako robiť kampaň, rozumie dátam a má cit pre zrozumiteľný jazyk. Napriek tomu často ostáva v úzadí.
Lucia Plaváková je silná tvár pre kultúrno-etické témy, ľudské práva, rovnosť. V čase, keď vládna moc aktívne pracuje na demontáži menšinovej agendy, mohla by byť Plaváková prvou, kto bude dennodenne na titulkoch. Zatiaľ je však skôr tichým hlasom pre fanúšikov na sociálnych sieťach.
Michal Truban, kedysi líder PS, stále zostáva tvárou modernej technokratickej politiky – vie hovoriť k podnikateľom, IT komunite, mladým. Lenže v posledných mesiacoch akoby sa z politiky stiahol a PS tak prichádza o hlas, ktorý vedel motivovať aj ľudí mimo bratislavských kaviarní.
A Ivan Korčok? Najsilnejší tromf strany. Korčok v prezidentských voľbách ukázal, že dokáže osloviť aj konzervatívnejšie regióny, získať voličov mimo tradičného „progresívneho jadra“. Namiesto toho, aby PS tento kapitál okamžite pretavila do silnej regionálnej kampane, Korčok pôsobí ako symbol na plagáte – nie ako motor, ktorý stranu ťahá k reálnemu rastu.
Prieskumy v lete 2025 ukazujú, že PS sa pohybuje v pásme 20–22 % — teda o niečo vyššie, než získalo vo voľbách na jeseň 2023, kde skončilo s výsledkom 17,96 %. Vstup Korčoka síce priniesol krátky nárazový rast o pár percent, ale ten sa rýchlo ustálil a PS sa drží na úrovni, ktorá naznačuje potenciál — no neukazuje skokový trend. SaS s Hlinom síce po nástupe nového lídra ožila a zastavila prepad, no rast sa zastavil okolo 6–7 %. Masívny prílev protestných voličov sa zatiaľ nekoná — paradoxne však Hlinov štýl stačí na to, aby SaS pôsobila väčšie a hlučnejšie, než v skutočnosti je.
Slovensko potrebuje hlas, nie len mená
V časoch, keď vládna moc ohýba pravidlá, likviduje nezávislé inštitúcie a testuje, koľko občianskej pasivity ešte vydržíme, nestačí mať v strane dobré CV-čka. Nestačí mať „slušnosť“. Nestačí sa usmievať na diskusiách v divadle pre presvedčených.
Treba mať hlas, treba mať tému a treba vedieť udrieť. Hlina to robí — a či ho volič miluje alebo nenávidí, je druhoradé. Hovorí nahlas.
