1. Korupcia — CPI (Index vnímania korupcie)
Podľa Transparency International Slovensko sa v roku 2024 Slovensko prepadlo na 59. miesto zo 180 krajín v indexe vnímania korupcie (CPI), čo je pokles o 12 priečok oproti minulému najlepšiemu výkonu (47. miesto).
Skóre krajiny kleslo z 54 bodov (2023) na 49 bodov (2024).
Transparency Slovensko pripisuje tento prepad širokému rozsahu legislatívnych a inštitucionálnych zmien: napríklad zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, ako aj skrátenie trestných lehôt v niektorých korupčných prípadoch.
V kampaniach a komentároch sa upozorňuje, že ide o „historický medziročný prepad“.
Premiér Robert Fico samozrejme odmieta, že by to bolo politické zlyhanie, označil správy o korupcii a prepadaní v indexe za „politickú defamáciu“.
Z hľadiska porovnania s EÚ, Transparency uvádza, že len pár krajín kleslo v minulom desaťročí viac ako Slovensko.
Záver: Korupčné riziká sa zjavne zhoršujú. Index CPI signalizuje vážne oslabenie protikorupčnej kapacity štátu, a to môže mať dlhodobé dôsledky na dôveru investorov, transparentnosť verejného sektora a kvalitu správy vecí verejných.
Zdroje: WP-Content; CPI; Transparency_corruption;
2. Sloboda médií
V World Press Freedom Index od Reportérov bez hraníc (RSF) sa Slovensko umiestnilo v roku 2025 na 38. mieste zo 180 hodnotených krajín. To je pokles a predstavuje najhoršiu pozíciu, akú Slovensko zaznamenalo za posledných 15 rokov.
RSF priamo upozorňuje na politický tlak na nezávislé médiá: vláda má podľa nich snahy ovplyvňovať verejnoprávne médiá (napr. STV), a vlastníctvo súkromných médií je koncentrované u oligarchov. Tento vývoj má širší význam: menej nezávislých médií znamená menšiu spoločenskú kontrolu, čo môže zosilniť klientelizmus a zhoršiť politické rozhodovanie.
Záver: Sloboda tlače je jedným z najsilnejších indikátorov demokracie. Prepad v rebríčku RSF je vážnym varovaním, že Slovensko môže byť na ceste k erózii mediálnej plurality a nezávislosti novinárskych inštitúcií.
Zdroje: RSF; Slovakmonitor; Stvr; Pravda;
3. Ľudský rozvoj (HDI)
Slovensko má podľa najnovších údajov veľmi vysoký index ľudského rozvoja. V minulých rokoch (napr. 2023) sa HDI odhadoval na približne 0,880. To je vysoko nad globálnym priemerom a zodpovedá krajine s „veľmi vysokým“ ľudským rozvojom.
Aj keď presné nové údaje pre rok 2024/2025 nemusia byť verejne plne spracované, tento indikátor poukazuje, že Slovensko nestráca v základných oblastiach ako zdravotná starostlivosť, vzdelanie či životná dĺžka, oblasti, ktoré HDI pokrýva.
Regionálne potom HDI ukazuje rozdiely: napríklad Bratislavský kraj má výrazne vyššie skóre ako východné regióny.
Záver: HDI poskytuje optimistickú správu, Slovensko si zachováva relatívne vysokú kvalitu života a základné sociálne ukazovatele sú silné. To je dôležité v čase politických turbulencií, pretože stabilný ľudský rozvoj môže poskytnúť určitú odolnosť.
Zdroje: všeobecný zdroj OSN pre HDI reporty; WIKI;
4. Inovácie — Globálny inovačný index (GII)
Podľa Global Innovation Index (GII) 2025 Slovensko dosiahlo 47. miesto.
Skóre pre Slovensko v tomto indexe je 35,5 bodu. Podľa TheGlobalEconomy.com je to mierne nad svetovým priemerom (ktorý uvádzajú ako ~31,49).
Pokiaľ ide o výdavky na výskum a vývoj (R&D), podľa oficiálnych štatistík v roku 2023 Slovensko investovalo 1,04 % HDP do R&D.
Tento podiel je na európskej úrovni relatívne nízky, v porovnaní s krajínami, ktoré investujú výrazne viac, to môže byť brzda pre silnejší inovačný ekosystém. RSF (či podobné organizácie) síce nekontrolujú inovácie priamo, ale slabé inovačné investície môžu viesť k nižšej konkurencieschopnosti a odlivu talentu.
Záver: Inovačný potenciál Slovenska je stredný, nie je extrémne slabý, ale nie je ani v popredí. S nízkym podielom na R&D je tu významné riziko, že krajina nebude schopná naplno využiť príležitosti v sektore vysokých technológií, čo môže obmedziť dlhodobý ekonomický rast.
Zdroje: WIPO; TheGlobalEconomy; WIPO
Celkový obraz a výzvy
Tento medzinárodný prehľad ukazuje, že Slovensko v roku 2025 stojí na pomedzí:
Pozitíva: vysoká úroveň ľudského rozvoja, relatívne dobré základné sociálne a zdravotné ukazovatele;
Negatíva / riziká: prudký pokles v indexe korupcie, oslabenie protikorupčných inštitúcií, zhoršenie slobody médií a podpriemerné investície do výskumu a inovácií.
Hlavné výzvy pre Slovensko:
Obnova dôvery a inštitúcií boja proti korupcii
Prepad v CPI signalizuje, že je potrebné obnoviť protikorupčné mechanizmy, či už legislatívne, právne, alebo inštitucionálne. Bez toho hrozí ďalšie zhoršovanie reputácie štátu a stratou dôvery občanov i investorov.Posilnenie nezávislosti médií
Zabezpečiť, aby verejnoprávne aj súkromné médiá mali zabezpečenú redakčnú nezávislosť, a podporiť pluralitu médií – to je kľúčové pre zdravú demokraciu.Rast investícií do výskumu a vývoja
Zvýšiť financovanie R&D, podporiť spoluprácu medzi výskumnými inštitúciami a podnikmi, a vytvárať podmienky pre startupy a technologické firmy. To by mohlo pomôcť vybudovať udržateľnejší inovačný ekosystém.Dlhodobé strategické plánovanie
Kombinácia boja proti korupcii, podpory médií a investícií do inovácií musí byť súčasťou dlhodobej vízie vlády, občianskej spoločnosti a podnikateľského sektora. Krátkodobé kroky často nestačia na zvrátenie trendov.
Ak by som mal zhrnúť, Slovensko má momentálne relatívne silné výchozie pozície, ale ich zachovanie nie je vôbec isté. Bez výraznej reakcie na varovné signály (najmä korupcia a slabé inovačné investície) krajina riskuje demografické a ekonomické problémy v budúcnosti.
V budúcom blogu "si dáme" detailné porovnanie s Poľskom. Je to vhodná referencia, nakoľko obe krajiny vstupovali do EÚ s veľmi podobnou ekonomickou aj spoločenskou štartovacou úrovňou.
