Obom sa nám páčila ruská modrá, takže výber bol rýchly. Miminká sa narodili a my sme už len sledovali, aké znaky sa u krpcov vyvinú.. Bambulko mal krásne biele bruško a biele rukavičky.. no milučký potkaník. Docestoval k nám vlakom z Brna hneď pri prvom stretnutí nám predviedol, ako rýchlo sa dokáže zahrabať celý do kopy pilín :) Pár dní strávil u mňa, kde si ho dokonca obľúbila moja mamina (tak to bol úspech!!) a chodila ho v čase mojej neprítomnosti každú chvíľu kontrolovať. Bambulko bol také malé šidlo. Už sme mali doma síce dve „rakety“, ale na drobčeka nemali. Doslova lietal z jedného konca klietky na druhý, ani vidno ho poriadne nebolo. A ako prvý z našich potkaníkov veľmi rád hryzkal. Všetko. Najradšej mal moje náušnice, keď mi pobehoval po pleci. S Negríkom a Slovankom sa skamarátil okamžite, pripravili sme im šokovú terapiu – vložili sme Bambulka do klietky a čakali sme, čo sa bude diať. Od tej chvíle tvorili so Slovankom nerozlučnú, neustále sa mlátiacu dvojicu.. a Negrík ich pri tom vždy sledoval s výrazom staršieho pána, ktorý už na také hlúposti nemá čas :) Keď boli pokojnejší, tak sa všetci navzájom umývali alebo spolu spinkali. Bambulko dokonca vymyslel novú klietkovú športovú disciplínu – keď objavil prázdnu krabicu od servítok, tak šup ho do nej.. a už ma len sledovali malé čierne očká a ňufáčik sa vystrkoval z vnútra krabice.. odvtedy mal krabicu vždy poruke. V čase podávania jedla všetci traja tancovali na kraji poličky a zdalo sa, že kvôli jedlu sú ochotní aj vyskočiť.. no a práve to sa Bambulkovi stalo osudným :( Keď im Andrej čistil klietku, tak sa Bambulko zošmykol z vrchnej poličky v klietke a spadol.. spadol však tak nešťastne, že si okamžite zlomil väzy.. a pritom bol taký maličký, mal 2 mesiace :'-( Veľmi sme za ním plakali a dúfame, že teraz už behá s ostatnými potkaníkmi v potkaňom nebíčku a hryzká všetko, na čo má chuť :) Budeme ho navždy ľúbiť..
