Celý svet bude plný pohody....

Rok 1997 moja prvá Pohoda... začína poobede pod Sokolicami, z Piešťan ide pár ľudí. Headlineri Tony Ducháček a Garage... Najväčším zážitkom je samozrejme Bez Ladu a nejaká začínajúca kapelka čo hrá ska... Polemic? Rok 1998 Pohoda č. 2... pribudla tanečná scéna, reklama maximálne v rádiu Ragtime, Chiki Liki ešte v plávaco – potápačskej výstroji predtým ako sa všetci pýtali láska moja de si... Rok 1999 Pohoda č. 3 o 5000 ľudí viac ako minule... ale stále ešte pri prechádzaní sa areálom každých 5 minút stretávam niekoho známeho... fotečka s Koňýkom, nazdravie, nech žije punk, Karel Gott má narozeniny, Ole lukkoye a Masfel. Myslím, že toto bol ten rok, kedy neprišiel Jaro Filip, lebo mal haváriu. A potom neprišiel už nikdy... Rok 2000 Čankišou, Bez Ladu ako Neuropa, 20 000 ľudí, 4 stage, krásne dva dni.... moja posledná Pohoda na niekoľko rokov...Rok 2008... Pohoda po 8. rokochVšetko je iné. Radio Ragtime už dávno nie je, reklama všadeprítomná, areál obrovský, festivaly bežný fenomén aj u nás na Slovensku. Nemusíte sa báť, že sa vám minú peniaze a nebudete mať za čo (p)žiť, je tu pojazdný bankomat. Mastné vlasy? Šampóny Garnier! Že sa nenájdete? Svietiace rožky. Modré pre chlapcov, červené pre dievčatá a áno majú aj také dúhové... O2, Bažant, Kofola, Tatranka, Tatrabanka, SKY Europe, Pošta, Nay.... Samolepky, balóniky, papieriky, šiltíky... Originálnejší vyhráva... Veľa sa zmenilo... Ale podstata nie. Už si síce nepokecáte s Michalom K. medzi koncertami, ani vám netrvá 3 minúty prejsť z jednej scény na druhú. Ale je fajn po rokoch stretnúť pár ľudí, s ktorými sme kedysi spolu začínali... skákali, pogovali a užívali... Zabehnúť s nimi na Tinariwen, Gossip, vidieť Peta Tosha, a všetky tie kapely, ktoré na Slovensku pozná len pár zasvätencov a práve vďaka jednému z nich, máme možnosť ich vidieť aj my... A samozrejme nielen hudba, ale všetky veci okolo...V tej megalománii si totiž každý nájde to svoje. A keď pritom počúvate a vidíte niekoho ako Joan Baez, ktorá ako víla za mesačného splnu (gýčové ale doslova) spieva Blownig in the wind, nie je problém sa vrátiť pár desaťročí v čase na Woodstock a nepomyslieť si, že sme v správnom čase na správnom mieste. A tých momentov bolo dosť...Len niekedy bolo treba prižmúriť oči trochu viac, keď bolo okolo priveľa blikajúcich rožkov... a farebných parochní...„... A ja tušil som to včeraAle viem to dnesA pri tomto pomyslení napĺňa ma desŽe celý svet je plný pohody a hrochy skáču šípky do vody....A všade je zábava a nik sa nenudí Na svete je dobre je dobre bez ľudí ... „ (M. Kaščák)