All I can do is be me, whoever that is

Život pod hladinou, v modrej hlbočine. Náš pozemský svet je niekedy proste neprijateľný. Ľudia umierajú vo chvíli, keď sa pomaly začleňujú do spoločnosti a ich detská duša dospieva. Príjmajú pravidlá tohto sveta (aspoň sa o to snažia), no pre ich čisté, detské duše nie je dosť dobrý a prijateľný. Volia únik. Únik z bezvýchodiskovej situácie je síce možný, no nie v rámci jedného sveta. Tým skôr nie zo sveta, ktorý je rozdelený medzi dva už existujúce póly a ich vzájomné prepojenie je nemožné. Utekajú iba deti, dospelí cítia zodpovednosť a potrebu s týmto svetom niečo urobiť. Reformovať už existujúce je príliš zodpovedné, a na to poslúži jedine svet budúci. V doslovnom preklade je Le Grand Bleu tak veľká modrá, že utiecť z jej temnej krásy sa nepodarí nikomu. Sme v nej chytení ...Tento film je rozprávka pre dospelých s detskou dušou. Často nám, dospelým s detskou dušou vyčítajú práve túto citeľnú až naivnú detinskosť. Ona je však kľúčom k celej podstate a kúzelnosti sveta. Jean Reno vo filme konštatuje Jacquesovu, a v podstate aj svoju vlastnú situáciu."Vypadá divně, co? Je jako dítě, co se právě naučilo chodit." Niektorí ľudia nikdy nedospejú. Ostávajú deťmi. A to je Magická hlbočina. Ľudia - deti, ktoré sa pokúšajú dospieť, ale nikdy sa im to nepodarí. Najradšej by unikli, alebo našli svoj iný svet...Pre všetkých, ktorí majú obdobie magickej hlbočiny, chceli by byť zase malí, nezodpovední a nemuseli by riešiť tie zložitosti dospelého sveta... Pre všetkých, ktorí si nemysleli, že by sa to mohlo stať práve im...All I can do is be me, whoever that is...