Konfliktná línia mečiarizmus-antimečiarizmus úplne nezmizla ani vo voľbách v roku 2002, no okrem štýlu politiky Vladimíra Mečiara sa zamerala i na potvrdenie socioekonomickej transformácie Slovenska a jeho začlenenie do európskych a transatlantických štruktúr. V týchto voľbách sa taktiež prejavila i ekonomická konflitná línia pravica-ľavica, o čom svedčí i vznik vládnej koalície, ktorá bola na rozdiel od predchádzajúceho volebného obdobia homogénnejšia a zložená zo stredopravých strán. V neposlednom rade rok 2002 priniesol do popredia i konfliktnú líniu cirkev-štát, v ktorej novovzniknutá strana ANO presadzovala odluku cirkvi od štátu a liberalizáciu v oblasti interupcií a KDH sa stavialo proti. Na tejto konfliktnej línii sa koalícii koniec-koncov i rozpadla odchodom KDH.
V roku 2006 sa zrejme najviac prejavila konfliktná línia pravica - ľavica. Takmer osem rokov stredopravej vlády sa v spoločnosti prejavilo pomerne silným nesúhlasom s dopadom reforiem a to využil Róbert Fico svojou populistickou rétorikou. Rovnako sa dostala do popredia konfliktná línia korupčné-antikorupčné strany, pričom stredopravé strany boli obviňované zo zlého hospodárenia so štátnym majetkom, zle prevedenej privatizácie a korupcie. Do pozície antikorupčnej strany sa stavial víťazný Smer. Za neúspechom opäť zostaviť stredopravú vládu stál okrem viacerých káuz predošlej vlády i fakt, že sa do NRSR nedostala nijaká štvrtá pravicová strana, ktorá by prebrala voličov napríklad zdiskreditovanej strany ANO.
Voľby v júni 2010 sa niesli hlavne v duchu konfliktnej línii fico-antifico, do ktorej sa zapojilo i viacero osobností verejného života škrtaním obrazu Fica, či inými občianskymi aktivitami. Okrem línie pravica - ľavica sa opäť prejavila i línia korupčné - protikorupčné strany, pričom tentoraz boli s korupciou viac spájané strany SNS, ĽS-HZDS a Smer. Dimenziu zahraničnej politiky začala predstavovať konfliktná línia eurovalové - protieurovalé strany, teda strany, ktoré odmietajú, či naopak podporujú finančnú pomoc zadĺženým štátom.
Po páde vlády v októbri minulého roku sa zdalo, že hlavnou témou volieb bude euroval, na ktorom vláda stroskotala. No konfliktná línia eurovalové - protieurovalové strany ustúpila rýchlo do pozadia po tom, čo bol zverejnený spis Gorila. Tento a ďalšie spisy spôsobili v spoločnosti mnoho rozkolov. Za prvé je to vznik línie gorilie - antigorilie strany, ktorá rozdeľuje strany na tie, ktoré sa v spise spomínajú a na tie, ktoré stoja mimo. Pomerne hlasný dav protestujúcich má za následok vznik línie systémové - antisystémové strany, kde sa objavujú požiadavky na radikálnu zmenu politického systému a zavedenie "skutočnej", priamej demokracie. Menej radikálnou je línia nové - zabehnuté strany, pričom medzi k novým relevantným stranám sa radí SaS, OĽaNO a strana 99%. Podľa niektorých nereprezentatívnych prieskumov na Internete by k ním patrila i Strana Slobodného Slova Nory Mojsejovej. I naďalej, i keď trochu v pozadí, sú konfliktné línie fico - antifico a pravica - ľavica. Dôležitou líniou nadchádzajúcich sobotňajších volieb je i línia korupčné - antikorupčné strany, kde sa za antikorupčné strany rady prehlasujú predovšetkým nové strany.
Sobotňajšie voľby budú špecifické tým, že volebnej kampani výrazne nedominovala žiadna konfliktná línia, ale dochádzalo k prelínaniu a pretínaniu veľkého množstva konfliktných línií. No napriek tomu, že o tom kampaň úplne nesvedčí, dá sa predpokladať, že rozhodujúcou líniou pre tieto voľby sa opäť stane rozdelenie na ekonomickú pravicu a ľavicu. Taktiež sa dá predpokladať, že nastane výrazný rozpor v línii osobnosti - strany, ktorý sa prejaví krúžkovaním jednotlivcov na kandidátkach v oveľa väčšom množstve než v predošlých voľbách.
