Z zimného spánku ma prebralo až niekoľko dní zaliatych slnkom a začínajúce kolektívne aktivity. Konečne prichádza časť roka, kedy sa dá chodiť na kávičky na terasy, vylihovať aj podvečer v tieni pod stromom, konečne sa dá sedieť na holej zemi a aj dážď už je znesiteľnejší.
Tak trochu ma inšpiráciou nakopla aj kamoška, ktorá momentálne rieši teóriu splnených snov.
Paradoxne dospela k dvom celkom protichodným hypotézam. Tvrdí, že na základe svojich doterajších životných skúseností, prišla na to, že sny sú len pre „lúzrov“, ktorí si nevedia vychutnať život taký, aký si ho spravili a preto si v hlave vymýšľajú nejakú inú, vylepšenú verziu. Na druhej strane pripúšťa, že môžu byť predprípravou na stanovenie cieľov do života, čo zákonite musí viesť k stopercentnej úspešnosti, inak bude človek nešťastný. Dlho som nad jej slovami rozmýšľala, ale ani teraz mi vôbec nedávajú zmysel J.
Mám milión snov. Sú síce pre mňa hnacím motor, ale ani zďaleka si neviem predstaviť, že by sa mali všetky splniť. Už vôbec si nemyslím, že by som si nevedala užiť vlastný život (aj keď to niekedy robím celkom svojským spôsobom J).
Ako sa hovorí: sto ľudí – sto chutí. Neviem, čo si myslíte o snoch vy, či ich máte radšej zhmotnené, alebo ich len s úsmevom ukrývate v hlavách.
Každopádne vám želám, aby boli čo najkrajšie.
