Ak spĺňate (minimálne) tieto kritéria, mohli by ste sa považovať za bohatého človeka. Bohatstvo je, samozrejme, subjektívny pocit, a preto sa za boháča môže pokladať aj človek s nižším množstvom aktív, rovnako tak opačne, keďže niekto iný s takýmto majetkom sa môže považovať za chudáka. Existuje niekoľko spôsobov, ako sa stať bohatým.
A keďže žijeme na Slovensku, využijem praktické reálie od nás... Bohatstvo vzniká buď prerozdelením existujúcich aktív alebo vytvorením nových aktív. V prvom rade si treba uvedomiť, že majetkové aktíva, ktoré sa na Slovensku prerozdeľujú, resp. prerozdelili, sú viac-menej dané a fixné: bez ohľadu na to, čo si myslíme o socializme, naši dedovia a otcovia nejaké tie aktíva svojou prácou vytvorili – tak vznikol štátny majetok (či ho bolo veľa alebo málo, je v tejto chvíli nepodstatné). Prerozdelenie sa udialo v niekoľkých základných veľkých vlnách po novembri 1989:
Prvá vlna kupónovej privatizácie (v podstate každý človek dostal časť štátneho majetku s tým, že drvivá väčšina ľudí o tento majetok vzápätí prišla, a to buď dobrovoľne – predajom akcií inému subjektu, často pod cenu, neuvedomujúc si reálnu hodnotu konkrétnej akcie; alebo nedobrovoľne – vytunelovaním fondov či konkrétnych firiem): takouto formou vznikla prvá kategória boháčov – a. tzv. finančné skupiny, b. bývalí vrcholoví manažéri fondov a firiem;
Mečiarovi privatizéri – druhá kategória boháčov – dostali štátny majetok z FNM za (v podstate) zlomkové hodnoty a naložili s ním nasledovne: vytunelovali vlastné firmy, predali ich zahraničnému kapitálu, naďalej ich spravujú;
Dzurindovi privatizéri – tretia kategória boháčov – väčšinou zahraničné subjekty, ktoré kúpili štátny majetok za ceny, ktoré možno nazvať „trhové“;
Iní privatizéri A – štvrtá kategória boháčov – to je v podstate skupina ľudí, ktorá vytiahla úvery z bánk a nikdy ich v celom rozsahu nesplatila (výsledkom bola reštrukturalizácia bankového sektora vo výške presahujúcej 100 mld. Sk);
Iní privatizéri B – piata kategória boháčov – to je skupina ľudí, ktorá participovala na tzv. nebankových subjektoch (tu však už nešlo o majetok vytvorený za socializmu).
Medzi týmito piatimi skupinami boháčov v istom období došlo, resp. ad hoc dochádza k presunom aktív, väčšinou nedobrovoľne a najčastejšie smerom k tzv. finančným skupinám. V súčasnom období však môžeme stav prerozdelenia bohatstva – aktív v SR považovať za (v podstate) ukončený.
Ak teda nespadáte do žiadnej z vyššie uvedených kategórií, tak pravdepodobnosť, že sa stanete boháčom len z titulu participácie na prerozdelení aktív, je prakticky nulová. Samozrejme, nie je celkom vylúčená, prináša však so sebou značné riziká, keďže každé aktívum je už niekým konkrétnym vlastnené, čo znamená, že konkrétny subjekt by ste museli o toto aktívum ukrátiť – a to buď sofistikovane (vg tomu hovorí transformácia aktív od neschopných k schopným) alebo nesofistikovane – natvrdo ho ojebať.
Áno, je to smutné precitnutie (klamal by som, ak by som povedal, že sa viem vžiť do Vašej pozície), ale je to proste fakt – boháčom nie ste a asi sa ním ani nikdy nestanete.
Ibaže...Ibaže by ste aktíva zdedili, čo by bolo fakt terno, alebo by ste participovali na vytvorení nových aktív.
Samotné vytvorenie nových aktív je Vaša jediná šanca stať sa skutočným boháčom. Musíte začať podnikať a vymyslieť niečo veľkolepé. Môžete, samozrejme, začať napríklad športovať a stať sa majstrom sveta (hoc neviem, či aj na toto už nie je príliš neskoro) a pod. Vytvorenie nových aktív však predstavuje rádovo drobné percentá z celkového existujúceho bohatstva, a preto ak ste neparticipovali na prerozdelení aktív, neplánujete využiť know-how toho, čo sa udialo u nás po roku 1989 v niektorej inej krajine, nemáte žiadnu inú fakt excelentnú myšlienku a nechcete ani veľmi riskovať (ako bolo uvedené vyššie), treba sa zmieriť s tým, že boháčom nebudete, vlak Vám proste ušiel a tých 100 litrov mesačne (ak vôbec), ktoré zarábate, je málo na to, aby ste sa ním stali...
Netreba to však celé (čo som tu napísal) brať až tak tragicky. Možno sa mýlim (hoc „veľmo“ zriedkakedy sa mi to stane)... Svoj život totiž môžete prežiť omnoho lepšie ako ktorýkoľvek „boháč“, lebo peniaze nie sú všetko (paradoxne to hovoria najmä tí, ktorí tie peniaze majú alebo tí, ktorí boli včera chorí a dnes sú zdraví)...
A aby som nezabudol! Pri tom všetkom musíte mať ešte, kua, veľké šťastie. A niekedy treba hlavne to šťastie, lebo – poviem Vám – niektorí boháči, hlavne tá druhá kategória, sú takí oberkokoti, že bez tej šťastnej hviezdy by dnes v telke pozerali Škaredú Betty a nie sa v nej vytŕčali v Smotánke... No ale čo už... C'est la vie... Takže tak... a rozum do hrsti, lebo tých boháčov je aj v Amerike len menej ako 0,5 % populácie...
A hoc ste sa nezúčastnili na prerozdeľovaní aktív, máte stále šancu vytvoriť nové aktíva a tým boháčom sa skutočne stať!
