reklama

Seniori na cestách

Určite ste si to už všimli. Veľká časť turistov, ktorí k nám zavítajú, sú dôchodcovia. Sú ich celé hordy a cestujú celkom veselo, ako keby neboli "už odpísaní". Pretože naši dôchodcovia sa zdajú byť odpísaní aj doma. Alebo je to ešte inak?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (136)

 Podľa celosvetových štatistických údajov, mnohí na otázku, čo by chceli robiť v dôchodku, odpovedia, že cestovať. V Austrálii, Holandsku, Španielsku a v USA je to najmenej polovica opýtaných. Vo Francúzsku by 71 percent respondentov chcelo na dôchodku spoznávať nové miesta. Realizuje to sotva tretina. Na druhej strane, relatívne vysoký počet penzistov v USA, Kanade, vo Veľkej Británii a v Nemecku pravidelne vyráža na cesty. A robia dobre.

Sme my domasedi?


 Na túto otázku mi odpovedali v mailovej ankete najmä priatelia a známi, ale aj viaceré čitateľky aj čitatelia. A sú to pozoruhodné postrehy. Táňa si myslí: "Sme domasedi, pretože si naši starčekovia zvážia aj to, či dajú 50 - 60 eur na jednodňový výlet do Viedne, kde by si mohli pozrieť nejaké pamätihodnosti, dať si kávu a bežať domov. Súčasní dôchodcovia radšej vo svojich záhradách dorábajú mrkvu, petržlen, cibuľu, hrach a fazuľu, aby mali pre seba, pre svoje nevďačné deti a úplne ľahostajných vnukov. Cestovanie, okrem dovolenky v Chorvátsku, im pripadá ako čosi na hranici slušnosti. Veď za tie peniaze by si mohli postaviť ešte vyšší plot, kúpiť si ešte väčší a farebne výraznejší vrak v podobe auta (z Nemecka alebo Rakúska), mať ešte výkonnejšie DVD, televízor, alebo na stolík vystaviť ešte väčšiu vázu z brúseného skla."
 "Príčina necestovania našich dôchodcov je v kultúre národa a aj vo zvykoch z nedávnej minulosti, keď nemohli a nezvykli si na to. V dávnej minulosti u nás tiež vznikol syndróm o dožívaní dôchodcov na ´rodnej hrude´ a povinnosti motania sa okolo domu a hydu." To napísal čitateľ Pavol na dôchodku. Ale našťastie tento syndróm zaniká a situácia sa zásadne mení.
 "Moja bývalá učiteľka chémie zo základnej školy každý rok chodí na nejakú dovolenku - najradšej do Ázie. Je z roka na rok viac dôchodcov, ktorí sa neboja vziať vnúčence a letieť za zážitkami trebárs do slnečného Egypta či Dubaja. A v neposlednom rade si tým nahrádzajú aj to, čo nesmeli počas svojej mladosti." To je postreh Danice Baranovičovej.
 Je to tak, túžba cestovať v nás bola, len sme ju za komunizmu nemali ako prejaviť. "Môj syn neveril, keď som mu na Devíne ukazoval, že tu boli ostnaté drôty," napísal mi priateľ herec Tibor Frlajs. Veď aj preto režim obmedzujúci naše cestovateľské sny nakoniec padol. Ale niektorí to nevzdali ani vtedy. Pani Anna Šimkuličová napísala: "Ja som v našej rodine so záujmom sledovala, ako sa aj chuť cestovať dedí. Môj dedo občas vravel mojej mame: 
 ´Mária, no len poďme niekam!´
 ´A kam by ste chceli, otec?´ 
 ´Ja som ešte nikdy nebol napríklad v Medzilaborciach.´
 A keďže môj otec bol železničiar a mama nebola zamestnaná, tak sme ráno sadli do vlaku a cestovali aj so sivovlasým dedom z Čiernej nad Tisou do Košíc a odtiaľ do Medzilaboriec. Vystúpili sme z vlaku, v reštaurácii sa najedli a najbližším vlakom sme šli naspäť. Dedovi sa páčili kopce a lesy, aké u nás na nížine neboli. Mamina sestra cestovala nerada. Ale vždy si rada vypočula rozprávanie mojej mamy o jej cestách a potom s veľkým potešením rozprávala svojim susedkám a priateľkám o tom, kade chodila a čo zažila jej sestra Mária. Môj manžel dobre vychádzal s mojou mamou a ani ona si ho nevedela vynachváliť, najmä po tom, čo jej hneď po revolúcii k 75. narodeninám kúpil zájazd do Ríma. To bol zážitok!"
 A tu sme pri riešení. Veľa sa mení nástupom novej generácie, ktorá obmedzenia cestovania už nepozná, alebo ich prekonala ešte pri plných silách. Ako mi napísal Martin Borovský: "Aj my si začneme zvykať na ´luxusnú starobu´, keď generácia čo vyrastala po roku 1989 bude starými otcami a mamami." A máme aj príklady (čitateľ Peter): "Napríklad naša dcéra už chodí večerať do zahraničia, potápať sa, pozrieť sa do sveta kam chce, len preto, lebo chce."
 Ale sú aj takí, ktorí myslia aj na svojich rodičov. Napríklad náš rodinný priateľ Vladimír mi o tom napísal: "Nám s bratom sa začalo celkom dariť, tak sme povedali rodičom - vykašlite sa na večné šetrenie a žite, kým môžete, tak naplno, ako sa vám páči. Doprajte si a cestujte, nečakáme a nepotrebujeme žiadne dedičstvá! No a oni sa rozhýbali. Najskôr sme im s bratom kúpili dovolenku v Grécku - boli nadšení, tatko preliezol všetky dostupné historické pamiatky, potom boli s mojimi svokrovcami niekoľkokrát v Chorvátsku, v Egypte. V ostatnom čase v Thajsku, na Kube a na Cypre... A medzitým vybehnú na týždeň do Jánskej doliny či do Vysokých Tatier. Stále im s bratom hovoríme: Hýbte sa, život je pohyb, neseďte doma ... A oni sa toho držia, stále majú nejaký program, hoci už vo veku vyše 75 rokov."
 Ja sa priznám, že si ten prielom v myslení našich dôchodcov neviem celkom predstaviť. Dosť ich teraz vídam na besedách k mojej najnovšej knihe "Návod na dlhovekosť", no a pravdupovediac, na zanietených cestovateľov sa veľmi netvária. Ale môžem sa mýliť. A ako to vidíte vy? Fakt ma to zaujíma - plánuje tu niekto, že si teraz našetrí, aby na dôchodku cestoval, alebo radšej idete na cesty ešte kým sú sily a pravidelný príjem z práce?

Gustáv Murín

Gustáv Murín

Bloger 
  • Počet článkov:  328
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Vraciam sa na tento blog a verím, že tak opäť stretnem starých dobrých známych a aj nových čitateľov. Aj keď tento blog je všemožne aj nemožne filtrovaný, takže ho určite nenájdete vo Výbere :( Zoznam autorových rubrík:  KrimiMédiáCivilizáciaBratislavaDlhovekosťCestyRádioaktívni - doplňujúce textPolitikaJazykové hlavolamyRovnoprávnosťParadigmy zdraviaNezaradenéPartnerské vzťahy a rodinaKultúraČo sa deje

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu