Namiesto koloritu zaostalej krajiny som našiel civilizáciu vo viacerých oblastiach vyspelejšiu, bohatšiu a veľkorysejšiu, než akú som zanechal doma. Jediného malajského tigra som videl vypchatého v Národnom múzeu a nezanechal na mňa ktovieaký dojem. Na uliciach hlavného mesta Kuala Lumpur ho tiež nestretnete, a tak mojou nádejou na liečbu šokom ostával sľubovaný výlet do malajskej džungle. Ten sme absolvovali na záver medzinárodnej vedeckej konferencie v chránenej študijnej ploche Pasoh, v džungli s najvyššou hustotou stromov na svete. Bežný návštevník sem zavíta len výnimočne a – ako sme sa na mieste dozvedeli – malajský tiger už vôbec nie. Táto ukážková džungľa je totiž obklopená kilometrami polí a dedín.

Organizátori výletu nám však ukázali tridsaťmetrovú duralovú konštrukciu s tromi vežami spojenými mostíkmi, ktoré slúžia na štúdium všetkých poschodí džungľovej vegetácie. Mohli sme na ne vyliezť a dopriať si tú naozaj exotickú vyhliadku, ale predtým sme museli podpísať „Osobné prehlásenie o odškodnení“, nie pre prípad zožratia tigrom, ale kvôli pádu z niektorej študijnej veže. Podpísal som s ľahkým srdcom a prvý som sa hnal hore strmým kovovým rebríkom. To som, samozrejme, netušil, že na vrchu, v prieleze na samotnú plošinu veže, na mňa bude čakať malý, zelený, prudko jedovatý malajský had. Keď som ho uvidel, bolo jasné, že padnúť z tejto veže je veľmi ľahko možné.
A cúvnuť sa nedalo, lebo za mnou sa tlačili ďalší z tých, čo ľahkovážne podpísali reverz, že určite nespadnú a ak, tak na vlastné náklady.
Zaujímavé, že prvé, čo mi napadlo v tejto ťažkej chvíli rozhodovania, bolo – urobiť si snímku nebezpečného hada. Možno ako vhodnú pointu do následnej detektívky, ktorá by sa zaoberala príčinou postupného pádu celého zástupu cudzincov a odhaľujúci dôkaz by sa našiel až vo fotoaparáte jedného z nich. O snímku som sa naozaj pokúsil, ale had mal na pozadí zelene korún okolitých stromov skutočne dokonalé mimikry takže na fotke bol neviditeľný. Kamera s bleskom mi tak mala naivne poslúžiť aspoň ako štít a tak som nabral odvahu akosi sa okolo hada prešmyknúť na plošinu nad ním. Toto stretnutie bolo nakoniec bez následkov a na môj vzrušený opis toľkého dobrodružstva reagovali miestni znalci len pobaveným úsmevom. Veď mali v ruke moje prehlásenie, že keby sa mi niečo stalo...
Aby nás zbavili pocitu, že sme priďaleko od civilizácie, na obednú prestávku v džungli nám rozdali balíčky zaručene pravých Kentucky Fried Chicken.
Úryvok z Z knihy (ako E-kniha dostupná TU) Gustáva Murína: Svet je malý/The World is Small – zbierka cestovných príbehov, bilingválne slovensko–anglicky, vyd. SPN, 2012.