Slovenský jazyk najviac ohrozuje kariérimus niektorých jazykovedcov. Len nedávno som sa vďaka jazykovému okienku Slovenského rozhlasu dozvedel, že uz zasa môžeme slobodne sladiť koláče práškovým cukrom a dokonca aj kryštálový cukor bol nenápadne rehabilitovaný! To už ale medzičasom objaviteľ výrazov „cukor-múčka” a „cukor-krupica” urobil slušnú kariéru ako docent od jazykových sladidiel. Preto ani na chvíľu nepochybujem o tom, že za najnovším výrazom „prasacej chrípky“ je nám neznáma vynálezkyňa, ktorá bude odmenená prinajmenšom profesúrou. A celé zástupy jej nasledovníkov strávia svoj plodný život dumkami nad tým, či tá nešťastná „vtáčia chrípka“ nemá byť v skutočnosti „vtácia“, či „vtáková“. Ó, jazykovedci naši, o čo ľahšie by sme sa na Slovensku dorozumeli, keby niet vás a vašich vynálezov najskôr „duklianskeho“ a neskôr „dukelského“ priesmyku, či zrušenia slova „váha“, lebo správny Slovák sa „neváži“ ale „hmotní“ podľa slova „hmotnosť“. Jazykolamy v réžii nami platených jazykových vedcov tu ale majú bohatú a dlhú tradíciu.
Dobre mienené absurdity
Na prelome 20. a 21. storočia Slavomír Ondrejovič, riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, len smutne konštatoval: „…jestvuje viacero slovníčkov správnych a nesprávnych výrazov. Symptomatické pritom je, že väčšinu z nich pripravili nejazykovedci a dosť to na nich poznať.“ Ešte smutnejšie ale je, že také výtvory ako „Slovník správnych a nesprávnych výrazov” autorov Ignáca Žáčka a Jozefa Janeka odobrili pre Slovenské pedagogické nakladateľstvo také jazykovedecké kapacity ako profesor Ján Horecký! A tak sme od roku 1974 mali padajúce nohavice zachraňovať namiesto trakmi pravými slovenskými „oplecnicami“. Z andulky bol „papagájec“, z kobry sa stal „okuliarnik“, dikobraz sa premenil na „ježovca“, škrečka autori správnej slovenčiny vôbec nepoznali a nimi vypátraných neslovenských hlodavcov „škrčeka-škrčoka-škrečeka“ obetavo poslovenčili na „chrčeka“. Hromotĺk mal byť správne „hromotresk“, vodotrysk „vodostrek“ a žehlička „hladidlo“. Ich vynález „brbt“ namiesto „brept“, žiaľ, dodnes straší v rozhlase aj televízii. Takýchto domnelých i skutočných jazykových hriechov našli totiž až dvanásť tisíc!
Pre každého kto skutočne cti rodný jazyk je to pochod zámkom hrôzy. Veď naši puristi až perverzne „poslovenčovali“ napríklad puky na „dielové priehyby“, v krčme si nemôžete objednať rundu, ale „okruh“ a prvorodička bola „prvôstka“. Aj na FTVŠ sa z hodín sebaobrany stali oficiálne „úpoly“ a šplh na lane bol „povrazochod“. Fackovací panák bol „zauchovací panák“. Posiedka musela byť „posliedka“, mucholapka „muchárka“ a lesník „lesár“. A všetky tieto jazykové zhovädilosti sa správne mali nazývať nie div, ale „čud“ tohto puristického sveta.
Tým to ale nekončí. Za celé desaťročia neoficiálneho hnutia „Ako nehrešiť proti slovenčine“ (podľa rovnomennej príručky) sa postupne dostali do kliatby slová ako „hasák“ a „hit“, ale básnik Viliam Fábry protestoval aj proti takej „burine cudzích výrazov“ akým sú slová „transparentné“, „finančné prostriedky“, „konzultovať“, „konverzovať“ a „prezentovať“. Čo je to ale proti jeho omnoho agilnejšiemu básnickému kolegovi a národnému umelcovi Vojtechovi Mihálikovi. Ten ako dobre stranícky podkutý komunista prešiel rovno do protiútoku a v boji s „politickým čechoslovakizmom“ nasadil tie najsilnejšie zbrane - premenovať čechoslovakistické kaderníctvo na pravé slovenské „kučerníctvo“, obdobne previnilú zmrzlinu na „zmrznutinu“ a nezdravý výraz nemocnica nahradiť samoliečiacim výrazom „chorobnica“ (alternatívou je „zdravotnica“). Jeho návrh, aby Moliérov „Zdravý nemocný“ bol v divadlách uvádzaný správne slovensky ako „Zdravý chorý“ či „Zdravý pacient“, našťastie neprešiel. Ešte viac takýchto „skvostov“ pravej slovenčiny som opísal vo svojej knihe literárnych esejí VŠETKO JE INAK (Vyd. Matice slovenskej, 2007). Optimisticky som to zakončil ukážkou bohatosti neregulovanej slovenčiny vo viac ako DVESTO výrazoch na milovanie (viď. http://gustavmurin.webgarden.cz/vsetko-je-inak). Vtedy som ale ešte netušil, že sa nám vráti pokus pokutovania Slovákov nesúcich na slovo.
Ale o tom zase zajtra...
