Tentoraz som hovoril k študentom SOŠ hotelovej v Hornom Smokovci.
A to práve v čase keď sa chystá do tlače v mojom spisovateľskom živote výnimočná publikácia, ktorá mapuje päť rokov, počas ktorých sme na SOŠ gastronómie a hotelových služieb, na Farského č. 9, v bratislavskej Petržalke privítali veľvyslancov a veľvyslankyne pätnástich krajín (Indonézie 2x,, Turecka, Gruzínska, Egypta, Japonska, Talianska, Grécka, Izraela, Srbska, Vietnamu, Rakúska, Bulharska, Českej republiky, Číny a Rumunska...), ktoré predstavili svoje národné kuchyne.
Vybrané jedlá varili pod dozorom zahraničných šéfkuchárov a ich vlastných majstrov samotní študenti školy a celé menu pre VIP hostí, ale aj všetkých prítomných v škole servírovali tiež študenti odboru čašník-servírka. Preto bolo pre mňa zvlášť potešením, že som sa o tieto skúsenosti mohol podeliť aj so študentmi SOŠ hotelovej v Hornom Smokovci.
Druhou zvláštnosťou bolo rozhodnutie samotných študentov, v ktorom uprednostnili tému partnerských vzťahov pred témou mafie. To mi dalo ako biológovi príležitosť pohovoriť o „biochémii lásky“ z knihy „Návod na manželstvo“ a ako spisovateľovi o svetovosti slovenčiny v počte výrazov opisujúcich telesnú lásku z knihy „Všetko je inak“.
Do tretice ma milo prekvapila študentka, ktorá sa uchádzala o knižočku „Leto praje milencom“, ktorá je ako moja prvotina stredoškolákom svojou témou blízka. Podmienkou venovania je, aby sa študent, či študentka niečo počas besedy opýtali. Táto vynaliezavá slečna sa dôkladne zamyslela a potom zvíťazila otázkou na mňa „Ako sa máte“ :)
Ako bonus po úspešnej besede bolo stretnutie s primátorom mesta Vysoké Tatry, ing. Jánom Mokošom. Aj uprostred kapane do komunálnych volieb si s nadhľadom jemu vlastným našiel čas, aby mi prišiel osobne venovať úctyhodnú knihu „Mesto Vysoké Tatry – včera a dnes“. Na 559 stranách so stovkami aj dobových fotografií sa nezabúda ani na novú tradíciu pod názvom „Tatranská literárna jar“ s medzinárodnou účasťou, ktorú inicioval Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov, a ktorú podporil aj Literárny fond na čele s JUDr. Ladislavom Serdahélym a primátor mesta Vysoké Tatry, ing. Ján Mokoš jeho spolupracovníci. S pánom primátorom sme prebrali aj pálčivú tému „kontajnerových medveďov“, ktorú som spracoval vo svojom nedávnom blogu.
Toľko podnetov z jednej literárnej besedy som už dávno nemal. Preto sa do Tatier a Domova slovenských spisovateľov Timrava teším vždy znovu.
