Veď si pamätáme ako sa vytratili bez poďakovania zo Slovenského národného divadla takí bardi ako Jozef Króner, Karol Machata, či Štefan Kvietik a ďalší.
Znamená to, že toto súčasné vedenie činohry (Polák) aj samotného SND (Chudovský) si vážia veteránov dosiek, na ktorých stála pani Mária Kráľovičová takmer 70 rokov. Pripravili pre ňu úžasný večer v najväčšej sále SND, kde po boku s ministrom kultúry, pánom Maďaričom, prijímala gratulácie svojich hereckých kolegov všetkých generácií.
Len ako technický detail treba povedať, že táto scéna už nemá dosky, čo znamenajú svet, ale že nejaký kretén tam namontoval mramorovú podlahu?! A že rampa, ktorou prechádzali hereckí kolegovia a kolegyne z javiska do hľadiska k bájnej Maríne (recitácia tejto Sládkovičovej básne bola jej majstrovským výkonom) bola tak zle nainštalovaná, že hrozilo, že niektorí sa z nej v zdraví nedostanú dolu k nej a naopak, že ona nevyjde hore. Našťastie to druhé vyriešil šarmantne jej kolega Ľubomír Paulovič.
Gratulácie po gala-večere nemali konca, čo len dokazuje, že nielen vedenie divadla a kolegovia, ale ani diváci a najmä široká obec známych, priateľov a rodákov na legendárnu Marínu nezabúda. Presvedčiť sa o tom môžete aj vy vďaka záznamu RTVS, ktorý bude odvysielaný v druhej polovici júna.
Sama pani Kráľovičová pred rokmi povedala: „Vždy som mala vzory, obdivovala som niektorých ľudí. Myslím si, že v dnešnom svete chýbajú. Niet hviezd na nebi. Niet osobností ani osobitostí. Všetko sa zlieva do globálneho priemeru... Dnešná éra je éra mýtov. Ako vo vitríne sa ukazujú všelijaké hviezdy...“
Marína Kráľovičová, dlhoročná kráľovná našej najprestížnejšej divadelnej scény, by mala byť vzorom, ako sa dá aj v deväťdesiatich rokoch usmievať i oplývať optimizmom a humorom.
Gratulujem, milá Záhorčáka!
