Ako som zistil, pre vedenie Slovenského rozhlasu nie je "vox populi, vox Dei". Na kritické hlasy poslucháčov kašlú. Ja som jeden z nich, čo poslal svoje kritické pripomienky ešte počas vianočných sviatkov (E-mailom) a aj po nich (doporučeným listom), ale v Rade RTVS sa ani neunúvali potvrdiť, že ich prijali a či sa nimi budú vôbec zaoberať.
Neostáva mi teda iné, len sa na nich obrátiť verejne aj touto cestou:
Vážený pán predseda Rady RTVS, Mgr. Igor Gallo,
hoci je dodnes vo vestibule Slovenského rozhlasu vystavená schránka na pripomienky a podnety určené Rade Slovenského rozhlasu, takýto kontrolný orgán tu zjavne neexistuje. Ak by existoval, nediali by sa v hudobnej produkcii Rádia Slovensko také „zverstvá“, ktoré evidentne netrápia len mňa. Je to prosté:
+ ako občania povinne platíme koncesionárske poplatky
+ na náš názor, ako ukazujú aj ohlasy poslucháčov, ktorí individuálne oslovovali kompetentných a sťažovali sa, dotyční zvysoka kašľú
+ nebolo by inak možné, že dokonca aj cez vianočné sviatky je hudobná produkcia Rádia Slovensko v garancii hlavnej dramaturgičky pani Čuríkovej doslova zamorená cudzojazyčnou piesňovou produkciou, takže na bohatú zásobu slovenských kolied, nehovoriac o slovenskej populárnej i klasickej hudbe posledných desaťročí už nie je priestor!
+ vrcholom arogancie dramaturgie bolo potom zaradenie hodinového výročného programu o Sinatrovi práve na Štedrý večer! To naozaj nenašla pani hlavná dramaturgička a jej spolupracovníci za naše peniaze vhodnejší program pre Rádio Slovensko?!
Ako vyplýva zo živej diskusie plnej konkrétnych argumentov a skúseností, ktorá reagovala na moje predošlé blogy na túto tému, nielenže nie je pravda, ale je priam účelovou lžou dramaturgie, že amerikanizáciu Rádia Slovensko si poslucháči želajú. Takúto hudobnú produkciu si totiž poslucháči nájdu v desiatkach iných, komerčných staníc. Na Rádiu Slovensko nemá byť prečo väčšinovou na úkor slovenskej! A výhovorka, že zo slovenskej hudby nie je čo hrať, je absurdná. Pokiaľ viem, tak v archíve Slovenského rozhlasu je do 30 tisíc gramo-platní, o ktoré sa nikto nastará, takže nie sú ani katalogizované. Toto je náš majetok a je povinnosťou zodpovedných, aby ho chránil a využíval v náš, spoločný prospech!
Je to o to trápnejšie, že aj bez takýchto pripomienok poslucháčov by Slovenský rozhlas mal automaticky plniť svoju úlohu a za peniaze slovenských občanov propagovať slovenskú hudobnú tvorbu všetkých žánrov a generácií. A nie uprednostňovať verklíkovanie hlavne americkej hudobnej produkcie s tým, že sa tak nemalé prostriedky z peňaženiek slovenských občanov cez tantiémy odlievajú mimo Slovenska!
Je trápne, že sa týmto fatálnym zlyhaním aj vás, ako Rady RTVS, vôbec musel zaoberať minister kultúry a na jeho podnet zasahovať parlament. Vy ste aj bez kvót mali garantovať, aby hlavný vysielací kanál Slovenského rozhlasu akým je Rádio Slovensko automaticky hral väčšinovo, teda viac ako polovicu času slovenskú produkciu! Veď ste to dotiahli už tak ďaleko, že v českých rádiách sa hrá viac slovenských pesničiek, než v inštitúcii, ktorú si my, slovenskí občania, platíme!
Kde sú potom hranice tejto dramaturgickej arogancie a vašej nemohúcnosti?!
Kde sú „odborníci“ zakopaní?
Osobne sa domnievam, že najväčším problémom je fakt, že Slovenský rozhlas sa v posledných rokoch stal doslova sociálnym penziónom pre tých, čo z rôznych dôvodov odskočili z komerčných rádií, aby si „pod pyramídou“ vysedeli teplé miestečko až do dôchodku. A keďže im sú základné kultúrne piliere Slovenského rozhlasu cudzie a nič iné, než komerciu, robiť nevedia, prerábajú za naše peniaze túto inštitúciu na svoj nemohúci obraz. Zhoršuje to ešte fakt, že si takto vytvárajú (ako prišelci neadaptovaní s dlhodobými kmeňovými tvorivými pracovníkmi Slovenského rozhlasu) záujmové skupinky nielen hudobne čudnej orientácie.
Výsledkom je demontáž hlavného vysielacieho kanálu Slovenského rozhlasu akým je Rádio Slovensko škandalóznym spôsobom. Títo cudzinci v pôvodne kultivovanom prostredí národného rozhlasu evidentne necítia, že nám takto devalvujú rodinné rozhlasové zlato. Inak by si nemohli dovoliť odsunúť ikonické relácie ako ZÁKRUTA, TÚTO HUDBU MÁM RÁD (pred tým ocenenú) a priame športové prenosy na regionálne kanály (mimochodom, aj tie sú celé dopletené, keď na bratislavskej Regine automaticky zaraďujú do Správ výsledky zámorskej NHL??? Odkedy patria USA do západoslovenského regiónu?). Takto uvoľnený čas z verejnoprávne nepochopiteľných príčin potom stále viac zaberá filan-tropický rodinný víkendový program firmy Filan a syn??!
Ako ďaleko necháte dôjsť patologický trend likvidácie tejto národnej inštitúcie pre komerčné, či parciálne záujmy alebo jednoducho neschopnosť zodpovedných porozumieť úlohám a poslaniu Slovenského rozhlasu?
O tom, že odpovede na tieto otázky nezaujímajú iba mňa sa môžete presvedčiť v troch mojich už skôr uverejnených blogoch a diskusiách k nim, kde máte celé spektrum názorov.
Dočkáme sa teda odpovedí a hlavne nápravy?
S úctou,
Gustáv Murín
P.S. Podľa fundovaného článku Felície Boronkyovej v týždenníku Život už v roku 2014 Slovenský rozhlas pod tlakom poslucháčov zvýšil podiel slovenskej hudby na vysielaní na približne 33%. A hneď mu stúpla počúvanosť! Tak aký problém?
