Úspech po anglicky
Ak by niekto chcel skúmať príčinu celosvetového úspechu angličtiny, tak s prekvapením zistí, že sa tak stalo aj preto, že tento jazyk sa vyvíja v zásadne opačnej spoločenskej atmosfére, než aké panujú v krajinách, kde sa angličtiny obávajú. Nemá totiž žiadne oficiálne regulácie, ani dohliadačov nad nimi. Neexistuje teda ani žiadna norma, len obľúbené slovníky (Webster, Oxford), ktoré ale nie sú záväzné. Angličtina je unikátne slobodná. Kým všetci ostatní majú fóbiu z toho, aby anglické slová neprenikli do ich jazykov, angličtina bez obáv neustále preberá z iných jazykov – najviac z francúzštiny (napríklad aj farma – farm) a nemčiny (poker, aj hamburger), ale aj hindí (pyžamo – pyjamas), bengálčiny (bungalov – bungalow), či dokonca češtiny (robot) – a vďaka nej preberáme tie slová aj my. A aj my sme prispeli do tejto voľnej slovotvorby - v americkom New Jersey je toľko usadených Slovákov (v celých USA až 790 000), že sa tam s nimi usadil aj náš výraz "čačky (-mačky)" a so správnym pôvodným významom!
Rýchlo sa udomácňujú aj pôvodne len nárečové slová – napríklad počas vojny o Falklandské ostrovy sa v anglických novinách stal populárnym výraz „to yomp“ (trmácať sa), ktorý najvýstižnejšie opisoval útrapy britských vojakov na ostrovoch. Je to úžasný paradox – francúzština v zúfalom boji o udržanie svojej svetovlády utrpela fatálne najmä od vlastných ochrancov, ktorí z nej urobili jazykovú konzervu po záruke. Naopak angličtina ponechaná na neobmedzený a živelný vývin si svojou flexibilitou a jednoduchosťou podmanila svet. Microsoft dokonca pripravil slovník „svetovej angličtiny“, kde sa objavujú aj novotvary ako „yadda yadda yadda“ (čiže bla-bla-bla v newyorskom slangu), „digerati“ (internetoví fanatici), „potus“ (skratka pre prezidenta USA) a dokonca skomolenina „whasup“ (z „what is up – what´s up“, čiže „o čo ide?“). A nikto nevybieha do ulíc anglických miest srdcervúco nariekať ako nám tú našu angličtinu kazia celosvetoví zlosyni. Dnešná angličtina je víťazstvom jazykovej tolerancie.
Novoreč opäť ožíva
Každá minca má dve strany a platí to aj pre tú anglickú. Angličtina nemá problém s inými jazykovými prímesami, ale zato čelí dvom vlastným hrozbám.
Prvou je paradoxne práve jej flexibilita a všeobecná dostupnosť. To vedie k tomu, že angličtinou síce hovorí obrovské množstvo ľudí, ale rovnako ohromujúce množstvo ľudí nezvláda písomný prejav v angličtine. Podľa upozornenia Kráľovskej spoločnosti gramatiku nezvláda až 65% britských študentov, z toho 40% zápasí s prepisom slov (tzv. „spelling“, kedy sa slovo inak píše a inak vyslovuje) a 25% s interpunkciou (ale tú sabotoval aj G.B. Shaw). Ešte horšie je to v Spojených štátoch, kde študenti prvého ročníka vysokých škôl majú v prvom semestri povinné doučovanie z angličtiny. Klesá dokonca schopnosť čítať, keď slovná zásoba 10-14 ročných v USA bola v roku 1945 priemerne 25 000 slov, ale v roku 2001 už len 10 000 slov. Podľa štatistík napríklad v Oklahome polovica žiakov končiacich strednú školu neprešla testom čítania! Faktom je, že u štvrtiny z nich nie je angličtina rodný jazyk (ale anglicky pritom hovoria denne a bez problémov). Aká bieda to potom musí byť v Kalifornii, kde je prevaha hispánskeho obyvateľstva?! Faktom je, že drobní americkí obchodníci sa preventívne učia španielsky...
Negramotnosť sa ale dá zvládnuť podstatne ľahšie, než druhá hrozba. Tá paradoxne pochádza od tých, čo si na gramatike a hlavne slovnej dajú záležať až príliš. Ide o politické ovplyvňovanie tohto jazyka. Pritom sa už netýka národnej identity a napodiv nie je jeho nositeľom ani klasická totalitná ideológia. Táto jazyková hrozba manipulácie sa naopak objavuje v dlhodobo stabilných demokratických štátoch Západu. Len čo zvíťazili v súboji s totalitným komunistickým blokom, ktorému kraľoval vysmievaný orwellovský „newspeak“, už si vytvárajú vlastný! Podľa George Orwella v románe „1984“ je „newspeak“ rečou, ktorá má za úlohu skrotiť celú populáciu prísne normovanými výrazovými prostriedkami, aby sa tak kanalizovalo spoločenské myslenie jediným správnym smerom. Samozrejme aj s postihmi v prípade prekročenia určených jazykových ostnatých drôtov. A presne to sa teraz deje na západ od nás, v krajinách ktoré by nám rady boli vzorom!
My sme si ruskú verziu „novoreči“ užili v absurdných rusizmoch ako „letučka“ (krátka porada), „subotnik“ (sobotná povinná brigáda) alebo „odriad“ (v češtine dodnes ako „odřad“) a „gorodok“ v armáde, či vede („akadem-gorod“ = akademické mestečko). Ten „newspeak“ presadzovaný v angličtine, je už v samotnej ideologickej zámienke takejto manipulácie s jazykom samosavyracajúcim klamstvom – volá sa totiž „politická korektnosť“. Výsledkom je však zarážajúca nekorektnosť jazyka, ktorý už neopisuje realitu verne, ale len „politicky korektne“ sprostredkovanými a zavádzajúcimi opismi.
V tomto novom orwellovskom experimente vedú Spojené štáty, o čom nás najlepšie poučí znalec miestnych pomerov z univerzity v Binghamtone, profesor politických vied a spisovateľ Ota Ulč: „Na univerzitách – a nejen tam – se personál musí zúčastňovat tzv. sensitivity training čili ideologického školení přesně ve stylu z dob totality v naší paměti. Černoši prošli několika metamorfózami – bývali to Negroes, Blacks, Coloreds až dospěli k nynější mandatorní identifikaci jako African-Americans. To nutno dodržovat všemi majetníky jinak zbarvené pokožky, tedy i dosud většinových bělochů, jimž nárok na označení European-Americans je odepřen, ba spíš se považuje za rasistickou provokaci. Též se připouští méně specifické sebeoznačení people of color – lidé barvy.“
Už americký prezident Jimmy Carter obohatil „newspeak“ tým ako „vyriešil“ ošemetný problém miliónov ilegálnych prisťahovalcov ich premenovaním z „illegal imigrants“ na nevinných „undocumented aliens“ („cudzinci bez dokladov“).
Tento ošiaľ slovnej zámeny reality za jej krajšiu „korektnú“ podobu však pokračuje. Z ojazdených „used cars“ sa stali „preowned cars“ („už skôr vlastnené autá“). Strata zamestnania je len „nedobrovoľná udalosť v kariére“ („involuntary career event“). Žobrák už nie je „beggar“, ale „panhandler“ čiže držiteľ misky na mince. Kto klame, pácha len „categorical inaccuracy“. Kto kradne v supermarketu, len „netradične nakupuje“ („non-traditional shopping“).
A nejde len o akési hry so slovíčkami. Presne v duchu komunistickej jazykovej korektnosti, aj v amerických redakciách vznikli konzultačné výbory s poverením rozhodnúť, čo sa smie a čo nie. Napríklad vplyvné noviny Los Angeles Times vyprodukovali smernice („Guidelines on Racial and Ethnic Identification“) so zákazom používania 150 slov a fráz. Zakázaný je napríklad „Dark Continent“ (tmavý, čierny kontinent – Afrika) a „Wailing Wall“ („Múr nárekov“ v Jeruzaleme je podľa Smerníc vraj vysoko urážlivé označenie). Nesmie sa tiež hovoriť „Indians“, ale „Native Americans“, takže 99% súčasných obyvateľov USA, aj keď ich predkovia osídľovali krajinu už pred stáročiami, sú „nerodní Američania“.
Dokonca aj významné univerzity (napr. Michigan, Wisconsin) uverejnili „speech code“, čiže lexikóny zakázaných slov. Prestížna Smith College vybavila študentov ideologickým poučením o premnohých formách útlaku ako sú „ableism“ (útlak zdravých, neinvalidov, neslepcov a nehluchonemých voči takto postihnutým), „ageism“ (mladí kontra starí), „classism“ (socio-ekonomické rozlišovanie), „heterosexism“ (prednosť súžitia s osobami opačného pohlavia), „lookism“ (hodnotenie podľa vzhľadu osoby) a samozrejme už preslávený „sexism“ (stereotypný predpoklad, že pohlavie má niečo spoločné s fyzickými schopnosťami – napríklad u vzpieračov).
Politicky správne vyjadrovanie vyžaduje vyhýbať sa akýmkoľvek priamočiaro negatívnym diagnózam. Každý defekt je nutné preklasifikovať na „inconvenienced“ (znevýhodnený), „different“ (iný) alebo „challenged“ (okolnosťami skúšaný). Takže „stupid“ (hlúpy) je len „cerebrally incovenienced“ (mozgovo znevýhodnený). Aj invalid (zakázané slovo!) je len „differently abled“ (inak schopný). Ten kto bol „boring“ (nudný), je odrazu „differently interesting“ (inak zaujímavý), taktiež „clumsy“ (nešikovný, neohrabaný) je len „uniquelly coordinated“ (unikátne koordinovaný) a „crazy“ (blázon) je „emotionally different“ (emočne iný). Nepoctivec („dishonest“) je len „morally different“ (morálne iný) alebo dokonca „differently honest“ (inak poctivý). „Drunk“ (opilec) je „chemically inconvenienced“ (chemicky znevýhodnený), kým „ugly“ (škaredý) je „cosmetically different“ (kozmeticky iný). No a keby nás z toho všetkého jazykového magorenia trafil šľak, nebudeme „dead“ (mŕtvi), ale len „permanently inconvenienced“ (trvalo znevýhodnení).
A táto jazyková polícia pracuje na úrovni súdobej techniky, takže dokonca už aj v textových editoroch sú na amerických počítačoch nielen programy na opravu gramatiky, ale tiež príkazy súčasnej politickej korektnosti. Takže, ako píše Ota Ulč: „Kdybych někoho charakterizoval jako plešatého pidimužíka, dostalo by se mi upozornění, že dotyčný je osoba vertikálně jakož i vlasově znevýhodněná („hair disadvantaged“).“ Kto túži po viacerých príkladoch, nech siahne po príručke „The Official Politically Correct Dictionary and Handbook“.
Tieto zdanlivé hry so slovíčkami však vedú už k celkom vážne mieneným pokusom o falzifikáciu klasických diel. Takže by zo školského čítania v Amerike mal zmiznúť Shakespeare, pretože hra „Kupec benátsky“ je vraj antisemitská a „Richard III.“ zasa vyvoláva odpor voči hendikepovaným (hlavný hrdina je hrbáč). Hra „Rómeo a Júlia“ zasa vraj diskriminuje „milujúcich inak“. A od pokrútených návrhov nie je zasa až tak ďaleko k zvráteným činom. Oxford University Press vydalo Bibliu, v ktorej Boh je „otco-matkou“ (aby sa neurazili feministky) a jeho pravica je premenovaná na „mocnárovu ruku“ (aby sa neurazili ľaváci). To, že to uráža zdravý rozum zjavne nevadí.
(pokračovanie)
