a na záver aj maďarskej gastronómie.
Úvod patril koncertu klavírneho virtuóza Gergelya Bogányiho v Slovenskom rozhlase, ktorý vysielalo v priamom prenose Rádio Patria. To však nemohlo sprostredkovať unikátny zážitok pohľadu na Bogányi Grand Piano, ktoré je nepochybne nástrojom s dizajnom budúceho storočia. Jediné na svete a predstavené vďaka podujatiu „Viac ako sused!“ aj nášmu publiku.
Ďalším hudobným zážitkom bol koncert dievčenského zboru Pro Musica na počesť Zoltána Kodálya v Dóme sv. Martina pod taktovkou národného umelca Dénesa Szaba, laureáta Lisztovej a Kossuthovej ceny. Dievčenský zbor Pro Musica sa v roku 1986 vyčlenil z detského zboru Cantemus pôsobiaceho pri Základnej škole Zoltána Kodálya v Nyíregyházi. Počas uplynulých troch desaťročí sa zúčastnil viacerých medzinárodných súťaží, na ktorých získal Veľkú cenu Európy za zborovú hudbu, cenu Bartók-Pásztory, Cenu maďarského dedičstva, Pohár striebornej ruže BBC a mnohé zlaté medaily a ocenenia počas olympiád zborov, ktorými obohatil zoznam ocenení rodiny Cantemus. Repertoár zboru siaha od gregoriánskeho chorálu po súčasnú hudbu. V jeho repertoári sa okrem diel Bartóka a Kodálya nachádzajú významné diela renesančného a romantického zborového spevu ako aj diela súčasných maďarských hudobných skladateľov.
Nasledovali dve výstavy, jedna v Galérii Z (Zichyho palác – Tvary, priestory, dimenzie; býber zo zbierky prof. Jánosza Rechnitzera) a druhá v Zoya Gallery (Erdödyho palác – Shaping Hungary, Design in the 21st Cebtury). Prvá bola súčasťou projektu Socha a Objekt XXII. A druhá medzinárodného festivalu Bratislava Design Week 2017. Iste aj dodatočne návštevníci ocenia, že univerzitný profesor žijúci v Győri János Rechnitzer sa od 1990-tych rokov venuje svojej zbierke, ktorej ťažisko tvoria geometrické a konštruktivistické diela maďarských a zahraničných umelcov. Vo svojej zberateľskej činnosti sa zameriava na tvorbu medzinárodnej umeleckej skupiny MADI (Movement, Abstraction, Dimension, Invention). Výstava je výberom z jeho zbierky a predstavuje klasické diela (Kassák, Péri, Weininger), tvorbu popredných umelcov hnutia MADI (Quin, Bolivar, Zangara, Besse, Bensasson, Saxon, Hulík), popredných predstaviteľmi tohto smeru v medzinárodnom kontexte (Molnár, Diaz, Vasarely, Agam), maďarských súdobých klasikov (Fajó, Nádler, Joláthy) a mladých autorov (Halmi-Horváth, Boros, Wolsky, Marafkó).
V Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku na Žižkovej 18 v Bratislave odznela prednáška literárneho vedca Dr. Mihálya Praznovszkého o tvorivom priateľstve Imre Madácha a Jánosa Aranya spojená s výstavou.
V Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava sa predstavil Györsky balet s predstavením zloženým z baletu Bolero na hudbu Ravela a Romance na hudbu Kodálya v choreografii Andrása Lukácsa.
Štátny tajomník pre európske záležitosti Dr. Szabolcs Takács otvoril konferenciu a výstavu „Budúcnosť EÚ z hľadiska krajín V4“. Jej súčasťou bola putovná výstava približujúca významnú vedeckú osobnosť svetového významu Jánosa Selyeho, ktorý opísal biochémiu stresu, ktorého 110. výročie si pripomíname.
Slovensko-maďarské obchodné fórum oživila ochutnávka tzv. Hungarík – teda pôvodných maďarských výrobkov. Medzi ne nepochybne patrí aj čabajská klobása, ku ktorej vzniku prispeli aj naši krajania v Békešskej Csabe.
Na záver tejto pestrej kultúrnej ponuky sa v Maďarskom inštitúte konal večer na počesť zbormajstra Kolomana Kovácsa a na druhý deň zasa predstavenie Bábkového divadla Vaskakas „Bob a Bobek“.
Po toľkom kultúrnom koštovaní dobre padlo aj to gurmánske na Gastronomickom festivale „Maďarské chute“, ktorý prebiehal v stánkoch na Hviezdoslavovom námestí od piatka do nedele za masovej účasti Bratislavčanov aj zahraničných hostí. Ako vidno, návštevníkom chutilo (zvlášť zaujala konská klobása!).
Nad tým všetkým po celý týždeň pozorne bdel riaditeľ Maďarského inštitútu v Bratislave, Dr. Imre Molnár, ktorého slovenčina a dobrosrdečnosť rúca všetky bariéry medzi obomi národmi.
Ten prisľúbil, že na jubilejnom, piatom ročníku, na budúci rok by rád nadviazal na úspešnú tradíciu súťaže varenia rybacích polievok, ako sme ju zažívali na Hviezdoslavovom námestí po minulé roky.
Je sa na čo tešiť!
