Každý súdny človek musel byť zhrozený nad minuloročným prípadom v Čechách, kde 30-ročná rozvedená žena zvlášť beštiálnym spôsobom dlhodobo týrala svojho 8-ročného syna. Ten musel ležať celé dni poviazaný a nahý na podlahe malého kumbálu, jedol zo zeme a vykonával potrebu len do pristaveného vedra. Beštiálna matka to celé pozorovala domácou kamerou. Nejde o ojedinelý prípad.
Rovnako stará Barbara Atkinson v Texase v roku 2002 pred súdom priznala, že celé mesiace držala svoju takisto 8-ročnú dcéru v kumbále bez dostatočného jedla, až kým vychudla tak, ako by bola len dvojročná. Dievčatko zachránili v poslednej chvíli pred nevyhnutnou smrťou.
Obdobne černošská matka v roku 2003 nechala svoju malú dcérku 19 dní zamknutú samú v byte, kde sa dievčatko živilo len zvyškami z chladničky a špajze. Pred smrťou ju zachránil jej otec, keď sa o prípade dozvedel.
Také šťastie nemali tri deti vo východomaďarskom Hatvane, ktoré zastrelila vlastná 35-ročná matka. Najstaršia, 15-ročná dcéra, skonala po troch zásahoch do hlavy. Toto, opakovane a cielene, urobí len netvor.
Iná 37-ročná matka v Texase zavraždila päť svojich detí a istá Jacqueline Williamsová nahovorila svojho milenca, aby išli vyrezať nožnicami plod z tela tehotnej susedky a následne zavraždili aj jej dve ďalšie deti.
Nejde o náhodnú a ani o novodobú vlnu násilia určitých žien voči vlastným deťom. Zo životopisu slávneho dramatika Samuela Becketta vieme, že jeho matka ho systematicky psychicky terorizovala. Potom, čo jeho (citát) „láskavý, ale slabý otec“ zomrel, nedokázal už matkinej tyranii čeliť. Následky sa dostavili v psychosomatickej poruche s otvorenými ranami po celom tele, chronickou chrípkou, nespavosťou, bolesťami žalúdka a močového mechúra, záchvatmi úzkosti, zrýchleným búšením srdca a bolesťami kĺbov. Po úteku z tohto pekla sa dva roky liečil.
U nás ešte horšie?
Žiaľ, takéto prípady sú aj na Slovensku. V roku 2001 polícia zaznamenala 59 prípadov týrania blízkej alebo zverenej osoby, z toho šlo o sedem vrážd dieťaťa matkou. O rok na to bol zverejnený prípad 35-ročnej Popradčanky, ktorej nestačilo týrať celé mesiace vlastné deti, navrch ešte to najmladšie, trojročné, vyhodila cez zatvorené okno na prízemí! Štyria synovia s ňou zažívali horory celé mesiace. Po 12-ročnom hádzala nožom, o rok staršieho ohrozovala sekerou. Tomu sľubovala, že ho zabije v spánku. Táto žena využívala to, že muž zarábal na týždňovkách a väčšinu jeho finančného vkladu na domácnosť prepila. Ani tri protialkoholické liečenia nepomohli.
Len za rok 2003 máme niekoľko šokujúcich prípadov týrania detí. Stačí citovať policajné správy:
V obci Orovnice pri Žiari nad Hronom 50-ročná matka-alkoholička fyzickými trestami a hladovaním týrala svojho 11-ročného syna. Pred dieťaťom skrývala potraviny, až kým sa nepokazili. Nútila ho učiť sa dlho do noci bez oddychu a bez stravy.
Žena z levického okresu tak zanedbávala svoje dieťa, že jej 1,5-ročný syn skončil podvyživený v nemocnici s váhou 4,7 kg oproti normálnej váhe 11-12 kilogramov. Z jej ďalších šesť detí boli dve už v detských domovoch.
Len 9-ročnému Kolomanovi Bartošovi museli amputovať pre omrzliny obe nohy pod lýtkami. Často sa pomočoval, spával v byte bez okien a dverí na mraze prikrytý len dekou. Omrzliny a zápaly rôznych častí tela mali aj jeho štyria ďalší súrodenci. Otec sa pokúšal zobrať celú vinu na seba, ale súd uznal matku vinnou a odsúdil ju na 7,5 roka väzenia.
V Dražiciach 38-ročná Erika Barášová týrala osem svojich detí. Najmladšia, Evka, z pôrodnej hmotnosti 3,45 kilogramu schudla za sedem mesiacov na 2,75 kilogramu a zomrela. Muž Barášovej sa niekoľko mesiacov pred tým obesil. Z predošlého manželstva mala už šesť detí (dokopy teda štrnásť!) a všetky v detských domovoch.
V obci Tureň 40-ročná Jana Ižová nútila 12-ročného syna, aby spal na holej zemi v maštali. Občas sa zohrial u psa v búde. Matka dokopy piatich detí mu opakovane odmietala dať stravu. Keď sa dožadoval jedla, polámala na ňom lopár a pristúpila mu hlavu s tým, že má vypadnúť z domu. Smrad, špina a týranie detí bola jediná výchova sústavne opitej ženy. Jej muž bol súdom sprostený obvinenia, lebo vysvitlo, že mal snahu sa o deti starať.
Prečo o tom hovoríme?
Dôvod je prostý. Naša spoločnosť je pod tlakom opakovaných, dobre financovaných zavádzajúcich feministických kampaní. Namiesto toho, aby sme sa sústredili na záchranu takto týraných detí, predkladá sa nám tu celkom cielene predstava, že obeťami domáceho násilia sú výlučne ženy a páchateľmi výlučne muži. Na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR je celý odbor Rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Sú to feministické termíny a to znamená, že pre mužov tá rovnosť neplatí. Oni slúžia ako terče feministických kampaní, kým deti sú „len“ ignorované. Nezabúdajme, že uholným kameňom feministickej ideológie (ako pokračovania Engelsovej komunistickej náuky o rodine) je rozbitie klasickej rodiny, keďže ide podľa nich o „väzenie“, kde muž je „väzniteľom“ a deti nežiadúcimi dôkazmi lásky medzi mužom a ženou. O to horšie je, že tejto nenávistnej ideológii sa prepožičiava ministerstvo, ktoré má v samom názve slovo RODINA.
Podľa Nemeckého spolku otcov VafK sú obete párového násilia podľa pohlavia vyrovnané, zato detských obetí je desaťnásobne viac. Najčastejšími obeťami domáceho násilia nie sú teda ženy, ale deti! Na prelome tisícročia to v USA podľa oficiálnej vládnej štatistiky bolo až 800 000 prípadov. Tu je základ domáceho násilia. Tento fakt ale feministky okázalo ignorujú. Veď, ak by ho pripustili, vysvitlo by, že veľkú časť násilia na deťoch (je možné, že väčšinu) páchajú ženy. A ak by toto aktivistky zmanipulovaných kampaní priznali, tak by sa im celý koncept mužov ako výlučných domácich násilníkov úplne rozpadol. Preto je naša spoločnosť na vlastnú škodu pod tlakom zavádzajúcich, okázalých a v základe klamlivých kampaní, kým skutočné obete ostávajú prehliadané. A tak sme aj naďalej svedkami otrasných prípadov až po v úvode spomenutý prípad chlapca, ktorý bol nútený žiť nahý, spútaný a opustený v uzavretej miestnosti dni a týždne ako zvieratko. Je priam nepochopiteľné ako môže Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na čele s pani Vierou Tomanovou tieto veci prehliadať a v najnovšej kampani ignorovať nielen trpiacich mužov, ale najmä deti.
