Keď sa dozviete, že sa blíži hurikán, nakúpite potraviny a zadebníte okná. Ale, čo máme robiť, keď sa blíži doba, kedy môžeme zo dňa na deň prísť o všetko?
Koncom roku 2008 (presnejšie 28. decembra) informovali Webnoviny (SITA) o nezvyčajnom náleze obálky s 10-tisíc dolármi v škatuľke s keksíkmi! Tú si kúpila v obchode Debra Rogoff, obyvateľka mesta Irvine z amerického štátu Kalifornia. Spolu s manželom neuverili šťastiu z neba, ale: "Rozmýšľali sme - toto sú niečie peniaze. Nikdy by sme sa necítili dobre, ak by sme ich minuli." Preto zavolali políciu, ktorá majiteľku obálky vypátrala. Do obchodu totiž predtým prišla vystrašená staršia žena, ktorá omylom vrátila škatuľku so svojimi úsporami. Pre neobyčajnú skrýšu sa rozhodla preto, lebo prestala dôverovať bankám...
V marci 2008 zatkla japonská polícia v meste Osaka sestry Hatsue Shimizu (64) a Yoshiko Ishii (55), ktoré mali doma uschovaných päťdesiat krabíc od topánok a v nich japonské bankovky v hodnote 58 miliónov dolárov. Zdedili ich po svojom otcovi a zdalo sa im, že takto im bezpečne vydržia do konca života v blahobyte. Po zatknutí im ostala jediná istota a síce, že budú mať na dlho strechu nad hlavou a aj jedlo zabezpečené - ale vo väzení.
Pracovníci domovov dôchodcov a seniorských penziónov to poznajú dôverne. Nájdu sa starenky, čo schovávajú veľké peniaze pod vankúšom, ale personálu nadeľujú presný počet útržkov toaletného papiera, ktorý môžu pri ich očiste použiť. A občas si tie útržky popletú s bankovkami. To nie je vtip, ale skutočná príhoda a nie len jedna.
Všetky tieto prípady majú jedno spoločné - zúfalú snahu zachovať nadobudnutý majetok, hoci jeho hodnota v bankovkách je v podstate fiktívna. Bankovky fungujú ako spoločenská dohoda. Dá sa ale v prípade vážnej finančnej krízy spoľahnúť na takúto dohodu?
Nemilé precedensy
U nás máme predsa skúsenosť z toho, ako takáto spoločenská dohoda môže dopadnúť, keď sa komunisti po piatich rokoch vlády v Československu rozhodli pre menovú reformu. Milióny Čechov a Slovákov sa stali obeťami "lúpeže storočia". Peniaze zo dňa na deň stratili svoju hodnotu. Ešte 29. mája 1953 komunistický prezident Antonín Zápotocký v rozhlasovom prejave tvrdil, že k žiadnej zmene nedôjde, aby ľudia nepodliehali panike. Ale o dva dni, od 1. júna toho istého roku, už bolo všetko inak. Do 5 000 korún vám vymenili nové koruny len za pätinovú hodnotu. Do 10 000 korún už to bola len desatina. A čím vyššia suma, tým horšie. Mnohým "drobným střádatelům" (ako ich nazval Zápotocký) sa zrútil svet. Úspory prestali byť úsporami, ostalo im len minimum na prežitie. Keďže obchody boli posledné dva dni pred menovou reformou zväčša zatvorené, ľudia sa zo zúfalstva vrhli na pohostinstvá, aby tam svoj "prebytočný majetok" prejedli a prepili asi v takej nálade, aká panovala na Titanicu. Po takej skúsenosti, ako môžete veriť peniazom?
Chvalabohu, vláda komunistov je nateraz preč, ale takéto šoky zažívajú aj demokratické štáty.
Cenné papiere bez ceny?
Po najväčšej námornej bitve 1. svetovej vojny u Jutska došlo k vážnym otrasom na newyorskej burze. Zrejme zámerne totiž do Spojených štátov prišla len prvá časť oficiálnej správy britskej admirality krvavom strete s nemeckou "šíromorskou" flotilou. A tá nevyznela pre Britániu ani trochu dobre. Následkom toho od nasledujúceho rána klesla na newyorskej burze hodnota britských akcií na polovicu. Vyzeralo to beznádejne, ale poobede sa zjavila skupina "záchrancov" a takmer všetky akcie skúpila "za babku". Až na druhý deň dorazila do USA aj druhá časť uvedenej správy, ktorú ktosi pozdržal. Britské akcie išli opäť hore, ale ich pôvodní majitelia prišli odhadom až o 52 miliónov dolárov.
Prudké, špekulatívne výkyvy ceny akcií poznáme aj u nás. Dá sa im teda ako dlhodobej investícii veriť? Na akciách je dodnes založený majetok státisícov drobných majiteľov v USA aj vo svete, nielen magnátov a špekulantov. Osobne som to videl už v roku 2001, keď padli akcie internetových ale aj biotechnologických spoločností a burza akcií NASDAQ išla na historické minimá. Tá bezmocnosť, kedy nemáte ako zabrániť katastrofe a len sledujete ako sa vaša istota mení na ilúziu, je demoralizujúca.
Investovať do drahokamov, zlata, poštových známok? To znie pekne, ale na to, ako ich zase spätne výhodne predať treba mať malú bankársku maturitu. Mal som kolegu, ktorý sa dal po Nežnej revolúcii na chov činčíl v nádeji, že sa mu nakotia samé a on ich raz s veľkým ziskom predá. Až po rokoch chovateľského úsilia zistil, že to s tým predajom vôbec nie je také ľahké. Tak jedného dňa vypil fľašu rumu a milé činčily poslal na druhý svet, kde z nich kožuch určite nebude. Jedna z nich sa prebrala a smutne sedela na vrchu odpadkového kontajnera, ako memento nepremyslených plánov na rýchle zbohatnutie.
Pozoruhodná bola aj nedávna správa o tom, že Polícia prekazila bratislavskému podsvetiu obchod so vzácnou chemickou látkou osmiom v hodnote 1,5 miliardy korún (približne 50 miliónov eur). Podľa Nového času sa vraj používa ako platidlo v podsvetí, pretože cena tohto vzácneho kovu je stabilná. Podľa Aktuálne.sk Polícia pracuje s verziou, že mafiáni sa týmto spôsobom chceli pripraviť na euro a zbaviť sa nelegálne nadobudnutých peňazí.
No dobre, ale väčšina z nás chce žiť poctivo. Tak kam s našetrenými peniazmi, ak vieme, že nečinnosť nás o ne môže pripraviť? Najnovšie sa ukazuje, že ani vložiť peniaze do developerských projektov, čo i len malým podielnictvom, nemusí byť výhrou, ale skôr chybným krokom, keď ľudia nebudú mať za čo kúpiť takto postavené byty a firmy zasa kancelárie.
Kúpiť pozemky? To znie zaujímavo, ale čo s nimi? Tej zeme sa človek nenaje.
Aká je teda tá hodnota, čo pretrvá všetky časy?
