Viem, že tu niečo také neletí. Tu frčí pekne ostrá kritika takmer na čokoľvek. Viem, však sám som neraz zhrešil. Ale toto mi už asi budete musieť odpustiť. Mám totiž právo byť dnes tak trochu... iný (chcel som napísať, že "namäko", ale to tu naozaj neletí). Zajtra mám jubileum a dnes krstím svoju dvadsiatu knihu. Ale nebudem sa o tom rozpisovať, aby ma niekto neobvinil z reklamy (veď kto chce, nájde si podrobnosti na mojej web-stránke http://gustavmurin.webgarden.cz/). Ale ja mám aj iné výročie. Dnes je to viac ako rok, čo som sem medzi vás prišiel. Priznávam, vletel som do toho bez prípravy, vôbec som si neuvedomil, čo ma čaká. A dali ste mi zabrať. Je tu už zohraná partia bloggerov a bol som cudzí. Ale jedného dňa som sa dočkal toho, že v diskusii sa už nerozoberalo, kto som a čo som, ale zamysleli ste sa nad témou. No a to bol veľký dar, lebo to považujem za najväčšiu silu Internetu, ten spoločný mozog, sústredenie na problém. A keďže mám skúsenosti aj s českými internetovými diskusnými fórami, naozaj oceňujem, že tu sa to drží vzácne v limitoch daných tvorcami tohto portálu. Neviem, či budete súhlasiť, ale pre mňa má toto fórum veľmi dobré základy - dizajnovo, funkciami aj kódexom. Takže som rád, že ste ma tu nakoniec prijali. Aspoň to tak odhadujem, keďže tých mojich 82 doterajších úvah čítalo už viac ako 100 000 z vás, diskutujúcich bolo tiež niekoľko tisíc. Karma lietala hore-dolu, ale to je len dôkaz, že ste rozhodovali na základe zvolenej témy a spracovania. Vďaka aj za to. Teším sa na ďalšie stretnutia na tomto fóre.
P.S. Budete mi to musieť odpustiť, ale vypol som diskusiu. Myslím, že toto "dobro vyslané do vesmíru" (podľa Jaroslava Haška) má byť jednosmerné. A nečakať na potvrdenie (veď kto chce, nájde si ma). Navyše v posledných dňoch sa na môj blog zamerala nejaká skutočne zúrivá pani a je jej jedno pod akou zámienkou si do mňa kopne. A ja by som si tento deň nerád nechal pokaziť.
