Nie je všeobecne známe, že máme jeden nevďačný svetový primát. Prvá vážna havária s následkom straty na ľudských životoch sa na svete stala v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice v januári roku 1976. Až o tri roky neskôr (marec 1979) došlo k prvej svetoznámej havárii tohto druhu v Three Mile Island neďaleko Middletown (Pennsylvánia, USA) a o ďalších sedem rokov neskôr (apríl 1986) nasledovala doteraz najhoršia havária spôsobená kolapsom jadrovej elektrárne v Černobyle na Ukrajine.
Čo sa stalo
V diskusiách na mojom blogu sa opakovane objavila otázka na moju vedeckú prácu. Jednou z našich (pretože veda je tímová práca) úloh bolo zistenie následkov havárií v Jaslovských Bohuniciach na živé organizmy.
Problémy vznikli u pokusného reaktoru A1 s unikátnym systémom navážania paliva za plnej prevádzky, prvom v krajinách vtedajšieho komunistického bloku. K prvej vážnej nehode došlo 5. januára 1976, kedy pri výmene jedného z palivových článkov zlyhal blokovací mechanizmus. Čerstvý palivový komplet bol vymrštený do reaktorovej sály a následný únik CO2 spôsobil smrť dvoch pracovníkov. Situáciu zachránila obsluha, keď kanál utesnila zavážacím strojom. Dvaja z nich dostali nedávno aj vyznamenanie od prezidenta Gašparoviča. Následky havárie sa podarilo odstrániť.
Druhá vážna havária dňa 22. februára 1977 však už znamenala koniec nevydareného pokusu skonštruovať reaktor vlastnej výroby. Opäť zlyhala výmena paliva. Rádioaktivita prenikla do celého primárneho a cez netesniace parogenerátory aj do sekundárneho okruhu.
Po zvážení všetkých následkov bolo rozhodnuté ukončiť tento experiment, pretože rozsah poškodenia bol na rekonštrukciu priveľký a princíp tohto typu reaktora prekonaný.
Dopad na životné prostredie
Hygienická služba vykonávala kontroly v okolí Jaslovských Bohuníc priebežne už od roku 1965, pričom obsah stroncia 90Sr v kravskom mlieku bol pred spustením A1 paradoxne sedem krát vyšší a od začiatku prevádzky jadrovej elektrárne si udržiaval stabilne nízku hladinu. Obdobné to bolo s obsahom stroncia 90Sr a cézia 137Cs v pšenici, lucerne aj pôde. To sa dá vysvetliť zákazom jadrových testov v ovzduší, ktoré predtým ovplyvňovali radiačnú situáciu nad naším územím.
Až do novembra 1989 nemala široká verejnosť k výsledkom meraní prístup. Preto bolo Ministerstvom životného prostredia od roku 1990 iniciovaných hneď niekoľko štúdií. Trinásť rokov po odstavení reaktora A1 bolo v blízkej riečke vtekajúcej do Dunaja, hlavného zdroja pitnej vody v strednej Európe, zistené 20-násobné prekročenie prípustnej hladiny radiácie. Najrozsiahlejší a najpodrobnejší výskum kontaminovaných plôch iniciovala IAEA (International Atomic Energy Agency) v spolupráci s VÚJE (Výskumný ústav jadrových elektrární) vďaka čomu sa podarilo zmapovať 19 km dlhý úsek kanálov a riečnych tokov, ktorými pretekala voda z elektrárne. Táto štúdia potvrdila, že po haváriách v rokoch 1976 a 1977, ale najmä pri manipulácii a skladovaní kvapalných rádioaktívnych odpadov, ako aj vypúšťania odpadovej vody elektrárne, bolo kontaminovaných viac ako 67 000 m2 pôdy dávkou vyššou ako 1 kB/kg zeminy najmä na brehoch týchto tokov.
Najvyššia bodová kontaminácia bola nájdená na svahoch odpadového kanálu, pravdepodobne po mechanickom čistení dna po záplavách v roku 1980. Počas nich voda vnikla aj do priestorov, kde boli uskladnený rádioaktívny odpad z odstaveného reaktoru A1, a vyplavila ho do kanála.
Na tieto miesta sa zamerali aj naše testy od roku 1994 až do roku 2004. Predbežné výsledky boli publikované už v roku 1996 za účasti rakúskych kolegov z Institute of Tumor Biology Viedenskej univerzity. Záverečná správa publikovaná začiatkom roku 2007 v Journal of Environmental Radioactivity konštatuje, že napriek zjavne zvýšenej rádioaktivite k žiadnemu negatívnemu vplyvu na flóru okolia Jaslovských Bohuníc nedošlo. Tým sme potvrdili aj predošlú dlhodobú štúdiu výskytu rakoviny u ľudí v Trnavskom kraji v rokoch 1980 až 1990, ktorá nepreukázala žiadne zvýšenie ani urýchlenie priebehu týchto ochorení.
O dôkaz viac, že dva jadrové bloky v Jaslovských Bohuniciach boli nedávno odstavené (a dva zvyšné to čaká) pod tlakom politických (a iných, už skôr spomínaných) záujmov a nie odborných argumentov.
P.S. Viac túto tému na http://gustavmurin.webgarden.cz/ v literárnom pokračovaní, ktoré tu žiaľ nemôžem použiť.
