Známy americký herec Dustin Hoffman raz povedal: "Museli sme nájsť niečo nové, čo by sme uctievali, a tak sme nahradili Boha orgazmom."
Sexuálna revolúcia si dala za úlohu za pomoci vedy a poznania zvrhnúť staré, obmedzujúce mýty a tabu telesnej lásky. Popri tom však automaticky vytvorila nové mýty i legendy. Priplietli sa k tomu totiž naše známe tety feministky, ktoré majú o sexe predstavy na úrovni nadržaných stredoškoláčok bez nádeje na úľavu, a splodili celý rad absurdít. Im vďačíme za najvytrvalejšie šírený omyl, podľa ktorého len neustále orgazmy sú ideálom párového súžitia. Pravda, im sa súžitie muža ženy z princípu nepáči. Ideálom je lesbický pár, kde jedna uvedomelá feministka preberá úlohu "dobrého muža" (inak. t.j. bez aspoň symbolickej prítomnosti mužského elementu, by to totiž nefungovalo)
Orgazmový profit mužov
Medzi najväčšie nadvýkony dezinformácie a mätenia pojmu orgazmus je rovnítko medzi mužskou ejakuláciou a orgazmom (viď http://gustavmurin.webgarden.cz/abc-sexu-a-erotiky ). Pre milovníkov zjednodušení je to predsa jasné. Orgazmus má byť vyvrcholením súlože. A čím vrcholí súlož u muža? No predsa ejakuláciou... Ergo, ten sa má, ten si zaorgazmuje, kedy sa mu zachce! Nasleduje už len zákonitý povzdych - a čo my, úbohé ženy, dožijeme sa my vôbec tej v obrázkových časopisoch a štvorstranových brožovaných návodoch sľúbenej radosti?! Veď, aká to za nespravodlivosť?! A už sa berie do ruky pomyselná metla, kutáč, pohrabáč a poď ho na tých sviniarov. Zase si užívajú, kým my (už spomínané úbohé) ženy...atď., atď., atď.. Pritom poznanie, že medzi mužskou ejakuláciou a orgazmom nie je nevyhnutná spojitosť je k dispozícii ľudstvu vďaka indickým erotickým náukám už tisícročia. Ale ako píše J. Starkbauer v knihe Věčné tabu: "Schopnosť naučiť sa ovládať ejakulačný reflex nie je výhradnou disciplínou tantry a taoismu. Pomocou dostatočnej stimulácie a tréningu sa dá dosiahnuť vzájomná nezávislosť orgazmu a ejakulácie." Tento autor hovorí aj tzv. európskych tantrikoch: "Existuje neveľký počet mužov, u ktorých v dôsledku návyku dochádza k rozštiepeniu biofyziologicky podmieneného spojenia medzi orgazmom a ejakuláciou. Takíto muži sú schopní prežívať orgazmus bez sprievodnej ejakulácie". A do tretice ten istý autor píše: "Fallocentrizmus a zdôrazňovanie mnohonásobnej ejakulácie ako dôkazu mužnosti sú tou pascou, ktorá v Európe fakticky stabilizovala stav ... honby za sexuálnymi výkonmi a rekordmi, namiesto toho, aby boli využité prirodzené vlastnosti mužského organizmu, ktorý je schopný zažiť orgazmus aj bez ejakulácie". Ako obvykle, tieto informácie sú zasunuté v zaprášených knižniciach, kým pestré bulvárne časopisy chŕlia v státisícových nákladoch instantné návody na orgazmové maratóny. Do práce na orgazmovo - ejakulačnej legende sa žiaľ mlčky zapojili aj tzv. praktickí sexuológovia. V dobrom úmysle sa pokúsili a dodnes sa pokúšajú spolu s rozhorčeným ľudstvom dotyčný orgazmus lapať. A pokiaľ možno na recept! Problém je však v tom, že mužský orgazmus je motýľ rovnako plachý ako ten ženský. Muž teda môže ejakulovať a vôbec nemusí automaticky a zakaždým zažívať pocity blaha. Môže dokonca ejakulovať veľmi bolestivo, či dokonca s malým krvácaním - obvykle sa tak stáva pri neprirodzených polohách, kedy sa prudko vystrekujúce semeno nedostane hladko a plynulo von. Pri ejakulácii u mužov tiež bežne dochádza k paradoxnému pocitu sklamania. Nie nadarmo starí Rimania vraveli "post coitum omni anima triste" ( = po milovaní je každá duša smutná).
Spoločný orgazmus...
...je ďalšou módou posledných rokov. Ako cieľ spoločného, vedomého snaženia ide (aspoň podľa mojej mienky) o čistý nezmysel a nedorozumenie. Samozrejme, existujú milenecké i manželské páry, ktoré "to" zažívajú spolu jednoducho preto, že im "to" spolu ide. Ich telá sú kompatibilné nezávisle na vôli ich majiteľov, skrátka, ako kedysi napísal Ladislav Mňačko "ich telá sa majú rady". Je to pochopiteľné, veď šťastne zamilovaným aj Príroda pomáha. Naopak, dvaja náhodní partneri, pokúšajúci sa o studený spoj za každú cenu, môžu využiť všetky prvky hromadných vystúpení Spartakiád i Všesokolských zletov a aj tak im to nie je nič platné. Samozrejme, istými technikami sa aj k takémuto cieľu dá dopracovať. Je však otázne, či naozaj ide o zmysluplný cieľ. Celkom bez obalu sa k tomu vyjadrila účastníčka intímnej dámskej debaty v americkom vydaní časopisu Playboy: "Než by som si mala lámať hlavu, prečo môj náhodný milenec už skončil, kým ja som ešte nedošla na vrchol, to si to radšej urobím sama, kým sa sprchuje". Prosím, neberte to ako návod, skôr ako ukážku reakcie na prehnanú osvetovú kampaň sľubujúcu raj nielen na nebi, ale už aj v posteli.
Ešte stále sme biologický druh
Spoločné cvičenia manželskej ostrahy, kedy jeden pred druhým zatajuje a zadržiava vlastnú túžbu, len aby sa stretli na vopred dohovorenom mieste, sú krutými skúškami vzájomnej tolerancie. A navyše nezmyselnými. Horšie je, že z manželských párov (viď http://gustavmurin.webgarden.cz/navod-na-manzelstvo), ktoré takejto povinnej jazdy nie sú schopní, alebo ju nie sú ochotní podstupovať, to robí vzhľadom k obecnej norme nespôsobilých a preto mlčky diskvalifikovaných outsiderov. Vrcholom potom je ďalšia feministická bujónová kocka v podobe presvedčenia, že za úspech súlože môžu výhradne muži. Prípadná osvetová prednáška ich emancipovaných žien síce erotické dusno nevytvorí, ale čo vzťahu dbalejší muž si dá nakoniec povedať. Neviem, čo už potom obom pomôžu najnovšie varovania sexuológov, že preceňovanie spoločného orgazmu môže viesť k permanentnému napätiu a ďalšiemu z celej sady životných stresov. Kto raz vypustil džina orgazmových závodov z fľaše, ťažko ho už bude zaháňať späť.
A čo je najdôležitejšie - z hľadiska biológie nášho druhu je lov na spoločný orgazmus nadhodnocovaním anomálie, výnimky, ktorá je v priamom protiklade k pôvodnému zmyslu i stratégii ľudského pohlavného aktu. Nie náhodou sú totiž milostné hodiny muža a ženy nastavené nerovnako. Nie náhodou mužov budík zvoní polnoc vo chvíli kedy na ženiných hodinách je ešte len poludnie. On obvykle už končí, kým ona je ešte len v polovici. A o to práve pôvodne išlo! Cieľom tohto nerovnakého naladenia je totiž opakovanie kopulácie. Zmyslom potom poistenie oplodnenia. A to sa mohlo Prírode podariť len vtedy ak sa u jedného z partnerov (v tomto prípade žene) prvou súložou túžba nenaplnila a viedla ju následne k snahe zviesť muža k opakovaniu milostnej hry. Počas nej môže zasa u ženy dôjsť vyvrcholeniu skôr, než u muža a tak vzniká predpoklad k (teoreticky) nekonečnej sérii súloží, na ktorej bude mať vždy jeden z partnerov momentálne eminentný záujem. Z hľadiska biológie nášho druhu je úplne jedno ako dlho trvá kým muž dospeje k výronu semena. Dokonca biologicky výhodnejšie je, keď sa tak stane čím skôr, aby mohol tento výkon viackrát opakovať. Sme ľudia, ale už sme akosi zabudli na zviera v nás. Sme stále súčasťou Prírody a v nej platí Darwinovo pravidlo, že úspech v rozmnožovaní toho-ktorého druhu je zásadným poslaním jedincov daného druhu. Znie to možno sucho a pragmaticky, ale Príroda, ktorej sme len jednou z čiastočiek, iné kategórie nepozná. To len naša kultúrna nadstavba nám dáva raz za čas príležitosť na túto neúprosnú zákonitosť zabúdať. Ale ako sme "neporučili větru, dešti", tak nemôžeme beztrestne obchádzať ani pôvodné pravidlá ľúbostnej hry.
A hoci to neznie revolučne a ani trochu "pokrokovo" v duchu feministických ideálov ostáva nám na záver citovať prastaré anglické príslovie, ktoré hovorí: "Aj nie veľmi dobrý sex je stále ešte dosť dobrý sex". Závery nechám na vás.
