Nadávky, facky, kopance sú používané tak ženami ako mužmi. Podľa nemeckej štúdie nie je dokonca rozdiel ani medzi frekvenciou násilia páchaného ženami na mužoch, ale rozdiel je skôr vo formách a následkoch. V reprezentatívnej švajčiarskej ankete uviedlo až 19% mužov, že ich v priebehu manželstva vlastné ženy aspoň raz fyzicky napadli. Najznámejším prípadom u nás bol zbitý muž Anny Nagyovej. Riaditeľka nadácie „Brány do života“ pani Gabriela Cabanová pre Nota bene č.2/2008 uviedla: „Muž napádaný telesne, či slovne, alebo obmedzovaný inou formou, je všeobecne považovaný za neschopného a vo väčšine prípadov môže byť len príjemcom posmechu a nie pomoci a rady okolia, a tak radšej trpí a nesnaží sa riešiť svoju nepriaznivú situáciu.“ A to je tá podstata!
Týraní muži sú zjavne na posmech, či minimálne nehodní záujmu a to aj pani ministerky Tomanovej. Táto absurdná situácia ide tak ďaleko, že fakticky strácame feministkami tak proklamovanú rovnosť pohlaví a muži sa stávajú menejcennými, obetovanými členmi spoločnosti. Hoci všetci platíme dane, pomoc sa dostáva len ženám. Hoci trpia aj muži, problémy domáceho násilia na vládnej úrovni ovplyvňujú výhradne ženské organizácie. A keby boli aspoň ženské, ale žiaľ najagresívnejšie sa presadzujú feministické zoskupenia „revolucionárok z povolania“. Ich vzťah k mužom je otvorene nepriateľský, čo môžeme vidieť aj na uvedenej kampani. Presne v duchu feminizmu sú v tejto kampani ako strojcovia domáceho násilia označovaní výhradne muži, hoci v skutočnosti násilníčkami sú aj ženy a hlavne – najväčšími obeťami domáceho násilia sú deti. A na deťoch sa vyvršujú, žiaľ, najmä ženy. Sme teda svedkami na hlavu postavenej situácie. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR deklaruje za naše peniaze nový prístup k „rodovým stereotypom“, v skutočnosti ale pod vplyvom feministickej ideológie prehlbuje stereotypné videnie mužov ako výhradných násilníkov v rodine. A odtiaľ je už len krôčik k vytúženému snu feministiek – vyhlásiť mužov ako celok za nežiadúci element spoločnosti, ktorý môže byť kedykoľvek kriminalizovaný a jeho príslušníci týraní bez šance na pomoc. A k tomuto majú byť pani ministerkou Tomanovou zneužívané naše dane? Je snáď ministerkou len pre ženy a mužov môže okázalo ignorovať? Dokážeme sa proti tomu ozvať viacerí?
Gustáv Murín
