Toľko krokov sme spolu za ten rok urobili, lepších aj horších! A teraz (po tom všetkom!) sa od nás očakáva, že urobíme ešte jeden. Lenže ten jeden má v sebe aspoň sto medzikrokov: zohnať peniaze (našetriť), zohnať darčeky (tie správne a nie drahé), zohnať toľko jedla, akoby mala prísť vojna kombinovaná so zemetrasením, nezabudnúť na stromček (a čo kapor?) a navrch ešte nejaké celorodinné prekvapenie v podobe pokazenej práčky, vysávača či nebodaj televízora! A do toho ešte fofry v práci, lebo v čase Vianoc celá krajina odumrie nie na tri dni, ale najmenej na tri týždne. Ozaj, a ešte zorganizovať program na sviatky. Nezabudnúť na širšiu rodinu. A kam pôjdeme na Silvestra? Nezabudli sme na niečo?
Keď prasknú nervy aj svätému
Viete, kedy sa manželia najčastejšie hádajú? Na Vianoce! Áno, sviatky pokoja a mieru sú v mnohých domácnostiach skúškou vzájomnej trpezlivosti a tolerancie. Lebo napätie a predvianočný stres vedú k výbuchom aj pre tie najmenšie maličkosti. Náš vnútorný kotol je pod takým tlakom, že hľadá ventil. A kto je bližšie po ruke, než náš životný partner? Dobrá správa je, že hádka nevzniká preto, že ten druhý vás už nemá rád. Ani preto nie, že ste urobili niečo nenapraviteľné. Tá hádka vôbec nie je o vás dvoch. Na Vianoce sa hádame, pretože práve vtedy sa na nás zrúti celý náklad končiaceho roku. Dramatických príkladov je dosť (viď http://gustavmurin.webgarden.cz/navod-na-manzelstvo ).
Čo sa týka Vianoc, jedinou oficiálne povolenou formou existencie muža v domácnosti je láskavé odporúčanie - nezavadzaj a čakaj. Väčšina z mužov totiž nepečie, a kým by ste im vysvetlili, ako sa leští, mydlí, drhne, vysáva, nakladá, vykladá a perie, prišli by ste o rozum. Preto sa ich usilujeme držať v bezpečnej vzdialenosti najmä od krehkých vecí (medzi nami - čo nie je v čase Vianoc krehké?). A tak muži chodia bezcieľne po dome a sekírujú. Kibicujú. Radia (?!), mudrujú a poúčajú...
Tak čo s tým chlapom? To boli časy, keď poslať ho kúpiť stromček znamenalo aspoň pár hodín pokoja! Pri kúpe kapra navyše aj vymrzol, takže už nemal síl veliť celej rodine. Ale dnes?
To si chlap?!
Viete, prečo by správne Vianoce mali byť so snehom? No pretože tam vonku musí byť zima a enútulna na to, aby sme vychutnali to teplo a útulno domova. Tu má nezastúpiteľnú úlohu žena ako integrátor rodiny. Ale je načase zastať sa aj ženatých mužov. Nemajú šancu dočkať sa uznania za každoročný výkon, ktorý podávajú počas Vianoc pri plnení takzvaných chlapských povinností. Nikto samozrejme nepochybuje, že čaro vianočných sviatkov je bez ženy a rodiny ťažko predstaviteľné. Muži sú tu na vedľajšej koľaji - a predsa.
Boli časy, keď zohnať kapra bolo takmer rovnako namáhavé, ako ho vlastnoručne dochovať a vyloviť. Navyše, vtedy sa kapry vyznačovali pozoruhodnou životaschopnosťou. Jedného som nechal hneď pri kúpe ovaliť smrtonosným úderom, potom som s ním chodil s kamarátmi po všetkých blízkych stánkoch s vareným vínom, posedel zo dve hodinky na návšteve (kapra som zatiaľ u známych odložil prezieravo do chladničky), dotrepal ho domov, a keď som ho vyťahoval zo sieťovky, ešte si na mňa nemo otváral chlebáreň. A teraz, čo s ním? Každá žena si myslí, že absolventi vojenského výcviku musia vedieť zneškodniť takéhoto tvora. No veď áno, dajte mi guľomet a je to raz dva. Len kto má potom vypľúvať toľké olovo namiesto plnky?
Mal som na to fintu, priznávam. Rozhodol som sa, že kaprovi humánne "zakrútim krkom". Lenže som nenašiel ten krk! Potom som ho skúšal ovaliť kladivom tak, aby ho to nebolelo. No a ešte varechou zlomiť chrbtovú kosť. Dodnes vidím tie vyčítavé oči. Nakoniec to musela vyriešiť moja netrpezlivá žena nožom. A bez vojenského výcviku.
Stromček je však už naozaj čisto mužská záležitosť. Neviem, ako ste prežívali prvé roky manželstva vy, ale tie moje hlboko poznačila každoročná kritická chvíľa - kupovanie vianočného stromčeka. Ako mladý vedátor, zaujatý službou ľudstvu, som túto povinnosť zakaždým riešil na poslednú chvíľu a hlavne s nemalým ostychom. V kritických chvíľach prechodu od ruského komunistického Deda Mráza k svetáckemu kapitalistickému Santa Clausovi to totiž vôbec nebola jednoduchá disciplína. Nájsť predajné miesto, vybrať stromček, s akým vás doma nevyhodia, ale na aký stačí peňaženka, náročne ho zmotávať špagátom pod ľahostajným dohľadom predávajúcich chlapíkov, no a tá cesta domov. Vliecť stromček v električke bol zážitok rovnaký, ako keby som na zadnej plošine stál so spustenými gaťami. Mal som pocit, že si ma premeriava KAŽDÝ, kto nastúpil, a v duchu sa pýta - nie je krátky? nie je priveľký? nie je na krivo? Keď sme konečne spolu so stromčekom vypadli na domácej zastávke, bolo to ako vykúpenie...
Ako to vidím
Najideálnejšími Vianocami sú tie, kedy sa nič mimoriadne nedeje. Keď sa všetko odvíja ako už stokrát predtým. Doprajme si pohodu bez prekvapení. Lebo každá novota hrozí v duchu Murphyho zákonov katastrofou. Tak si to užite!
