Podvody s lacnými potravinami
V poslednej dobe sa úzkostlivo volá na poplach, že potraviny dražejú. To nikto nepočuje rád. Lenže už aj u nás hypermarkety idú v zľavách tak ďaleko, že ceny klesajú až pod výrobné náklady normálnych, neoklamaných potravín. Zlacňovať sa však takto dá len, ak niečo chýba. Lacné potraviny sú aj vďaka tomu, že sa našli chytráci, čo už:
naučili kurčatá v Holandsku priberať z kŕmnej zmesi vylepšenej vyjazdeným motorovým olejom
zistili, že čokoládu možno napodobniť hovädzou krvou
vo východonemeckej Akadémii vied svojho času dokonca prišli s vynálezom ako ušetriť pri príprave piva drahý chmeľ, ktorý nahradili teľacou žlčou
z párkov urobili len napodobeninu mäsového výrobku plnú múky (v lepšom prípade mletej sóje) a do diétnej salámy dokážu tajne napchať až štyridsať percent tuku
šunky, ale aj mäso sú plné zámerne nasiaknutej vody kvôli vyššej váhe
nehanbili sa miešať do maďarskej červenej papriky strúhanú tehlu
prinútili kurčatá narásť do ročnej predajnej veľkosti za tri mesiace a dopujú ich antibiotikami, aby rástli ešte rýchlejšie
dokázali pančovať aj slávny španielsky olivový olej
zistili, že tavené syry sa dajú vyrábať z odpadu po výrobe tých tvrdých a navyše vynašli nátierkové maslo ako speňaženie inak nejedlých tukov
dofarbujú biele víno cvikľou a červenou bazou a túto imitáciu predávajú ako drahšie červené víno
v Rakúsku bez hanby vylepšovali víno nemrznúcou zmesou do motorov!
Ak si mám spomenúť, čo tu ešte nebolo nejakým spôsobom „pančované", tak ma napadá len borovička. A aj to som si nie celkom istý.
Otázka na záver
Už je mi jasné, že som za svojho živote určite zjedol aj nejakú dobre „ošálenú" potravinu. Som totiž normálny človák a naozaj nemám v nose radar na karcinogény. Ale stále si myslím, že my sme za toho socíku predsa len jedli ešte potraviny, ktoré sa tak dali nazvať. Napríklad povestné jogurty v sklenených pohároch, ktoré boli naozaj živé a mali ten džem na vrchu. Alebo mušty, ktoré už celkom zmizli z našich predajní. Zmizli možno aj preto, že ich zdravý obsah bol taký lacný, že zálohovaná fľaša bola drahšia. A to kapitalistické reťazce nezaujíma. No ale kde inde mám nakupovať tak, aby som si to mohol aj dovoliť? A kde mám záruku, že tie lacnejšie potraviny nie sú práve tie „ošálené"?
Včera som počúval rozhlasový program Borisa Filana, kde spomínal ako sa kedysi v Bratislave nakupovalo. Skvelú zeleninu od Bulharov a chutnú hydinu, čo nosili „kofy" z dolniakov. Je mi jasné, že toto sa už nedá vrátiť. Ale úprimne sa pýtam - ako sa normálny človák, čo väčšinu dňa strávi prácou, aby uživil seba a rodinu, môže dnes prežiť? Sám si nič nedopestujem, nemám kde, kedy a ani ako. Na bio-potraviny nemáme. Tak ako prežiť? Veď ozaj, vieme, čo jeme?