Na konferencii „Rádionuklidy a ionizujúce žiarenie vo vodnom hospodárstve" v Českých Budějoviciach jedna prednášajúca dokumentovala ako sa rádioaktivita stáva dnes už samozrejmou súčasťou množstva ľudských činností. Ako názorný príklad vytvorila „rádioaktívnu abecedu". Nech sa páči:
A - atómové hodiny (presné určenie času)
B - biológia (sledovanie fyziologických a iných pochodov v bunkách rádioaktívne
značenými látkami)
C - cestovanie (napr. detekcia rádionuklidov na hraničných prechodoch)
D - diagnostika (röntgen a CT na zobrazovanie ľudských orgánov)
E - ekológia (monitorovanie životného prostredia v okolí elektrární)
F - farmakológia (značenie účinku nových látok)
G - geológia (skúmanie zloženia povrchu planét ako je Mars)
H - hydrológia (čistenie pitných zdrojov)
I - insektológia (napr. ožarovanie spôsobujúce neplodnosť muchy tse-tse v boji proti
malárii)
J - jadrová energetika
K - kriminalistika (detekcie výbušnín pomocou jadrovej rezonancie)
L - liečba pohybového ústrojenstva (radónové kúpele)
M - meteorológia (meranie stupňa znečistenia ovzdušia)
N - nukleárna medicína (rádiofarmaká, vyšetrenie funkcie štítnej žľazy, ľadvín apod.)
O - onkológia (liečba nádorov ožarovaním)
P - potravinárstvo (ničenie plesní na potravinách ako je čaj a korenie, ale aj ich konzervácia)
R - radónový program (ochrana obydlí pred radónom)
S - seizmológia (predvídanie zemetrasení)
T - technológie (detekcia poškodení materiálov v leteckom priemysle)
U - umenie (určovanie zloženia farieb a pigmentu, resp. pravosti starých obrazov)
V - výskum (napr. veku architektonických, či iných pamiatok)
Z - zdravotníctvo (sterilizácia takmer všetkého zdravotníckeho materiálu)
Tým to ale nekončí. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa robili cielené pokusy aj na výťažnosti hospodárskych plodín vďaka určeným dávkam žiarenia. Ožiarenie semien kukurice, žita a pohanky pri experimentoch v komunistickom Rusku zvýšilo ich výnosy o 10 až 12%. Šľachtitelia vo vtedajšom Československu dokázali ožarovaním zvýšiť úrodu obilovín až o 14 - 47% a navyše získali aj lepšiu odolnosť nových odrôd proti chorobám. Na šľachtenie nových mutantov, vyznačujúcich sa steblom kratším o 15 až 20 cm, sa používal napríklad kobalt 60Co. A tieto pokusy sa stali základom štandardnej šľachtiteľskej metódy v takom rozsahu, že v auguste tohto roku sa vo Viedni uskutoční celosvetová konferencia organizovaná FAO a IAEA na tému „International Symposium on Induced Mutations in Plants", kde len posterové prezentácie prihlásilo 360 účastníkov z celého sveta (vrátane nás). No a v rámci nich je aj správa o vytvorení nového klonu banánov ožiarením.
V Gruzínsku skúšali ožarovaním „zušľachtiť" dokonca aj ich svetoznáme brandy. Pri určitých dávkach gamma žiarenia je totiž možný efekt akoby predčasného zrenia tohto ušľachtilého nápoja.
Áno, asi aj vy
A takmer úplne neznámou kapitolou je priemyselná sterilizácia a konzervácia potravín rádioaktívnymi žiaričmi. Po prvý krát bola vyskúšaná už v roku 1959 v ZSSR. Ale už v roku 1943 na slávnom Massachussetskom technickom inštitúte skúmali možnosti konzervácie potravín pre spojenecké armády. Veľmi zaujímavý je nápad sterilizovať takto jedlo pacientov, ktorí musia po operácii žiť nejaký časť v prísne sterilnom prostredí. Radiačná sterilizácia je totiž spoľahlivejšia než tepelná (veď ide o dávky rádovo nad 20 kGy), ale aj šetrnejšia napríklad k obsahu vitamínov.
Využitie tejto metódy je však doslova masové. V New England Journal of Medicine boli nedávno publikované práce opakovane potvrdzujúce neškodnosť tejto netradičnej technológie. Podľa IAEA (Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu) je „ožarovanie potravín preskúmané dôkladnejšie, než akákoľvek iná metóda ochrany potravín" Aj preto je v USA, kde na skúmanie nezávadnosti tejto metódy vydali 50 miliónov dolárov, povolené ožarovanie suroviny pre hamburgery. Rovnako sa ošetruje aj ovocie, zemiakové lupienky alebo zemiaky proti klíčeniu. Mäso sa ožaruje proti parazitom. Pri dovoze niekoľko tisíc ton exotických potravín z Thajska v roku 1991 vyžadovali krajiny dovozu (Belgicko, Francúzko a Holandsku), aby okrem zmrazenia pri transporte boli ešte aj ožarované proti patogénnym mikroorganizmom. Podľa IAEA bolo už v roku 1989 v 35-tich štátoch sveta zavedené ožarovanie 30 druhov potravín. Je preto možné, že ste takto ošetrené potraviny jedli už aj vy.
Ak toto všetko vieme, ľahšie pochopíme akým bludom sa dopúšťa taký autor ako je Paulo Coelho, keď napíše, že po Černobyle „65 miliónov ľudí bolo zasiahnutých prostredníctvom konzumácie kontaminovaných potravín po celom svete." Pán Coelho by mala mať dosť prostriedkov a aj času, aby si takéto údaje overil. Veď je to vzhľadom k poznatkom o cielenom ožarovaní potravín doslovne fantazmagória. Ako asi tie potraviny mali byť kontaminované? No naozaj ako? To si to predstavuje asi tak, že do párkov naskákala rádioaktivita? Alebo, že „napadla" kdesi akési riadky zeleniny? U nás sa totiž ústne traduje, že poľské jahody po černobyľskej tragédii nápadne zlacneli práve pre vysoký obsah žiarenia. Ale veď pri cielenej sterilizácii potravín ide o obrovské dávky (tisíce Gy v porovnaní s 7,0 až 8,0 Gy smrteľnej dávky pre človeka), ktoré po výbuchu černobyľského reaktora nemohli preniknúť ďalej ako pár sto metrov od reaktora, inak by bolo celé blízke mesto Pripjať premenilo na skutočný masový hrob. Najvyššie dávky boli vo veľkom namerané v okolí mesta Gomel a to u detí v priemere 1,1 Gy. Tu sa zároveň musím ospravedlniť tým, čo v diskusii upozorňovali na zvýšený výskyt rakoviny štítnej žľazy u detí. Tieto údaje som prehliadol, keďže záver znie (V. Klener, Vesmír č.4/2001): „Nádory štítné žlázy u dětí se vyznačují spíše agresivním růstem, jejich prognóza je však překvapivě dobrá, až na výjimky se podařilo děti zachránit." Ani tento optimistický záver však nemení fakt, že určitá skupina detí (išlo v najvyššom období roku 1995 o 12 prípadov na 100 000 detí, dokopy takmer 140 prípadov) a jej rodičia prežili peklo, ktoré sa nemalo v žiadnom prípade stať.
Pri vedomí toho všetkého však predstava, že by sa po černobyľskej katastrofe mohlo podariť vyviezť z Ukrajiny, Bieloruska a blízkych krajín obrovské množstvo „kontaminovaných" potravín a tie by priamo ohrozovali ľudí po celom svete je priam fantazmagorická. A opäť je tu ďalšia logická námietka ako môže niekto bez zahanbenia tak suverénne hádzať obrovskými počtami obetí a ešte ich aj presne odčítať na 65 miliónov a nie napríklad 56 miliónov? V diskusii odznela námietka, že veď takýto autor si môže vymyslieť, čo len chce. Problém ale je, že takéhoto autora číta (a aj mu uverí) ďaleko viac ľudí, než je tých, ktorí sa dostanú k odbornej literatúre a aj z nej dokážu relevantné údaje abstrahovať. Preto sa treba pri každej príležitosti ohradiť proti takémuto zavádzaniu hoci aj pod rúškou umenia. Pretože práve takto sa drží zubami-nechtami „černobyľská lož" ako strašidlo o akom sa podľa Greenpeace nepatrí pochybovať.
P.S. Predošlé údaje som našiel v odbornej literatúre a odkazoch na ňu. Ak to niekto v diskusii dokáže doplniť alebo dokonca vyvrátiť veľmi rád sa poučím, ale najmä to prospeje všetkým nám. Lebo pravda nikdy nie je taká zlá ako strach vyvolávaný mýtami a polopravdami.
P.S. Viac túto tému na http://gustavmurin.webgarden.cz/ v literárnom pokračovaní, ktoré tu žiaľ nemôžem použiť.
