...vďaka bakalárskej práci Lucie Murínovej „Analýza subštandardnej občianskej publicistiky po r. 1989 na príklade neoficiálneho periodika hlas kotolne“ z roku 2011, ktorú na UCM v Trnave viedol školiteľ doc. PhDr. Imrich Jenča, PhD.. Z tejto práce citujeme:
„S myšlienkou založiť prvý porevolučný samizdatový časopis prišiel Gustáv Murín a spočiatku mal slúžiť len ako porevolučný ventil istého okruhu ľudí. Autorská základňa sa začala spontánne tvoriť z bývalých členov bratislavského vysokoškolského divadla U Rolanda, boli to Andrej Ferko, Gustáv Murín, Ivan Mizera, Anton Hodál a Ivan Kalaš. Hnacím motorom v tvorbe Hlasu kotolne bol Dalibor Bošňák. Hlas kotolne bol prvým a jediným známym porevolučným samizdatom na Slovensku...
Samozrejme, ozývali sa aj názory, že Hlas kotolne vystupuje kontrarevolučne a dehonestuje tak dlho očakávaný príchod demokracie. Avšak drvivá väčšina reakcií bola pozitívna, čitatelia v listoch redakcii tvrdili, že Hlas kotolne ako jediný píše pravdu. Periodikum si počas troch rokov vybudovalo širokú základňu čitateľov aj prispievateľov a stalo sa tak porevolučným hlasom jednej generácie.
Autorská základňa Hlasu kotolne sa bezprostredne po nežnej revolúcii vytvorila z bývalých členov vysokoškolského divadla U Rolanda. V budove, v ktorej kedysi sídlilo, je teraz po viac ako dvadsiatich rokoch kotolňa. A tak z miesta, ktoré kedysi spojilo tvorcov Hlasu kotolne, je dnes počuť skutočný hlas kotolne.“
,,Náš časopis nestojí na strane nijakej strany – ako by aj mohol, keď ho zostavuje počítač, z príspevkov od pseudonymných autorov. Aby bol článok zaradený, musí len obsahovať zaujímavé myšlienky.“ (Smernica čitateľom, HK 10/90)
,,Kým sme vo švungu – osloboďme aj zahraničie!“ (Súrna výzva č. 711..., HK 2/89)
,,29.11.1989: ...Kto si myslí, že keď minulý utorok vyliezol na tribúnu a koncom týždňa pred mikrofón TV štúdia, bude sa môcť po čase skromne vytratiť, kruto sa mýli. Je za ním narastajúci tlak ľudí, ktorí sa chcú čím skôr k čomusi jasne formulovanému pridať... A čo už dnes možno vyčítať priúzkemu vedeniu VPN je, že zo Slovenska opäť vzniká apendix, ktorý sa síce dokáže zapáliť, ale operovať ho musia v Prahe.“
„30.11.1989: ...Okrem iného začína festival ďakovania, pamätníkov, zaslúžilých, dojatých a veľkých občaniek, potom o čosi skromnejších otcov a matiek, ktorí sú hrdí na svoje deti, hoci ešte včera im iste dohovárali, nech nebláznia.“ (Kútik aktuálnej dystópie, HK 2/89)
,,A pupusz revolúció?“ (od nášho balatonského spravodajcu) Pod takýmto názvom vyšiel v lokálnom liberálnom denníku CSIPŐS PIKANTÉRIÁ prvý kritický článok na udalosti v Československu. Autorka v ňom vyjadruje sklamanie z rozporu medzi sľubným názvom revolúcie a faktickým stavom na uliciach. Denník vyslal delegáciu členiek Klubu voľnej lásky na nadviazanie kontaktov s nežnými revolucionármi, došlo však pritom, ako píše autorka, k "nechutným scénam". Citujeme: "Odmietajú všetko okrem náboženstva a politiky!...“ (A pupusz revolúció?, HK 3/89)
,,Ing. Peter Uhl sa stal šéfom našej monopolnej spravodajskej siete ČTK. Keďže svoju kariéru začal dezinformáciou o smrti študenta Šmída, môžeme v tomto smere od ČTK teraz čakať mnohé prekvapenia. V súťaži o najväčšieho tlčhubu nežnej revolúcie v súčasnosti vedie o tri konské huby Valtr Komárek. V závese za ním na druhom mieste kluše Petr Pithart. Na najzávislejšie periodikum Československa sa vypracovala za krátku dobu Verejnosť. Stala sa hyperstraníckym žľabom nadľudského vedenia nadstraníckej VPN. V súvislosti so snahou zvýšiť jeho periodicitu, nebolo by zlé začať hneď aj nežným premenovaním na , "Jankov denníček".“ (Spravodajstvo z domova, HK 7/90)
,,Výzva výboru pre občianske práva a humanitárnu spoluprácu – podľa informácií ČTK došlo k ďalšiemu vážnemu porušeniu ľudských práv na území Československa – pánovi Milošovi Jakešovi a Vasiľovi Biľakovi bolo protiprávne zrušené členstvo v KSČ, oni pritom 40 rokov platili známky a navyše sa počas revolučného obdobia postavili za líniu, ktorú zastávali. Žiadajú preto aby páni Jakeš a Biľak boli opäť uznaní členmi KSČ, ktorými sa určite ešte stále cítia!“ (Výzva, HK 2/89)
,,Kto daruje alibi na 21.8.1968 – 17.11.1989 ?“ (Dementi č.1968, HK 2/89)
Na poslednej strane druhého čísla nájdeme veľký nápis „Hľadá sa vodca“ a návrh tohto inzerátu: ,,Hľadá sa vodca. Bez minulosti, vo veku 40-50 rokov, pokiaľ možno s odborným vzdelaním v ekonómii, sociológii, alebo v práve. Dobrý rečník (bez rečovej vady!), príjemného zovňajšku (nemusí byť práve vlasáč), bez brady (podozrenie z intelektuality), so zmyslom pre humor a ochotou chrliť výstižné slogany, ktoré zľudovejú. Praktik až pragmatik, bez reminiscencií mesiášstva. Mal by mať peknú ženu, ktorá sa vie dobre obliekať, a vnúčatá, na ktoré by sa mohol odvolávať, keď bude treba dojať otcov, matky, babky a dedov, čo je 80% každého národa! Má mať zdravé zuby, kvôli večnému úsmevu.“ (HK 2/89) Autorom je Medzinárodný, teda Gustáv Murín, ktorý si po rokoch všimol istú podobu takto hľadaného vodcu s vtedy ešte neznámym Vladimírom Mečiarom.
,,Už ani deň bez zmeny ústavy!“ (Komuniké č.17/XI, HK 3/89)
,,Zdalo sa, že pomaly už k otravnej téme "prevracania kabátov", nie je možné dodať žiadnu ďalšiu inováciu. A predsa. Náš otecko mesta Bratislavy, Pišta Barták, dokázal nemožné. V rodičovskej úlohe prehopsal z komunistickej nomenklatúry ľahkou nôžkou do služieb "nežnej revolúcie" a k tomu všetkému stihol ešte na oboch brehoch zanechať stopu svojej nadmieru plochej nohy. Ak si spomínate, na druhý – či tretí revolučný deň prihovoril sa k nám, ale najmä k študentom, ako otec tohto mesta a dokonca aj otec takpovediac obyčajný a prehováral všetkých "občanov", aby zachovali pokoj a rozvahu, a hlavne, aby si nenamýšľali, že štrajkami niečo dosiahnu. Štrajk študentský, divadelný aj generálny zvíťazili a tak náš starostlivý otecko opatrne zvliekol kožuch nomenklatúrneho kádra, palcom okúsil vodu, či je už dosť teplá a vrhol sa do vĺn. No a v Novom roku už hopsá na druhom brehu a takto oduševnene volá zo stránok Večerníka (3. januára 1990): "Chcel by som na záver (novoročného prejavu – viď napodobenina prezidentského) vyjadriť svoj obdiv našej mládeži, najmä študentom a občianskym iniciatívam, kultúrnym pracovníkom nášho mesta, ktorí sa postavili na čelo tohto spoločenského pohybu..." Krátko nato od samopaše radosti, že v zdraví preplával, dopustí sa piruety na bosej nohe: "Je samozrejmé, že sa musíme rozísť s tými, ktorí zneužívali moc, ktorí z normalizácie ryžovali na hradoch i v podhradí... " ...“ (Zvliekanie kožuchov, HK 4/90)
,,Nové fajn, organizácie, vznikajte pomalšie, nestačím vstupovať.“
,,Si za nenásilie alebo chceš po papuli?“
,,Vy chcete národ s takou spotrebou piva opiť rožkom?“
(Výlomky prehlásení Radových členov predsedníctva, HK 4/90)
,,Skončila sladká doba monolitu opozície národa voči skupinke straníckych funkcionárov... Tu si pôjdu po krku konkrétne osoby, zatiaľ čo pred novembrom to boli slabo kontúrované celky "oni" (tam hore) a "my" (tí ostatní)... Tu však rastie nová moc, na Slovensku ešte hrozivejšia, lebo nemá protiváhu v minoritných stranách (ako je tomu v Čechách). VPN je zvonku nenapadnuteľná, jedinou našou spoločnou šancou je reforma zvnútra. Lenže na to si ešte počkáme.“ (Kútik aktuálnej dystópie, HK 6/90)
3.12.
1. Načo meniť školstvo, keď vychovalo takých študentov?
2. Ako dezert po studenej vojne sa na Malte podávalo Česko-Slovensko.
6. Požiadavky dávame feudálom, návrhy spoluobčanom.
13. Som za proti!
14. Som proti za!
11. Som na pošte.
16. Vyzerať ako idiot v očiach blbca je pochúťkou pre najväčšieho labužníka.
17. 1968: Hlídali sme západ a východ nás napad. 1989:???
Pýtate sa: Kedy budú v televíznom štúdiu Dialóg diskutovať dlho očakávaní predsedovia KNV o súčasnej slovenskej poézii?
Na tomto mieste si predstavte obraz Jána Siažika z Maríkovej: Vláda si hžadá nový žud!
,,... Prav-du! Prav-du! Myslím, že keby ju ľudia počuli, ihneď by pochopili, že demokracia je len dobrovoľné vybratie si skupiny ľudí, ktorí primárne presadzujú výhradne svoje záujmy. Politika je demokraticky zvolený diktát pracháčov, tlčhubov a dobre sa kamošiacich partnerov. Samozrejme, sú aj osamotení bežci, ktorí sa derú vpred a nič im nie je cudzie. Lásku, toleranciu, vieru – treba využiť lebo idú na dračku. A to už je na sračku!...“ (Zámerne kŕčovité poznámky o kŕčoch v politike, HK 9/90)
„Až pluralizácia verejného života ukázala, koľko máme idiotov-nekomunistov“...
,,Politické odpustky rozdával pred miliónmi televíznych divákov pán minister kultúry Ladislav "Agnes" Snopko, v relácii Kultúrna revue. Jediní umelci, ktorí čestne prežili totalitný režim a dostali tak od pána Snopka rozhrešenie, boli podľa neho výtvarníci. Týmto revolučným vystúpením nadviazal náš pán minister kultúry na osvedčené maniere svojich totalitných predchodcov, strážcov kultúry... Boli to práve výtvarníci, ktorí za nemalý honorár množili tých svojich milicionárov, Gottwaldov, kosáky a kladivá, oplakávajúce a občas aj milujúce matky. Boli to oni, ktorí svojimi drahými gýčmi zaplavili kultúrne domy, aby tak zvýšili ich náklady do takej miery, že už pomaly neostalo ani na ich technické vybavenie, hlavne, že bolo na honoráre... Príjemne sa bavím, keď počujem, ako dnes výtvarníci veselo kopú do socialistického realizmu (dokonca aj tí, ktorí sedeli v komisiách, ktorí z neho nie najhoršie žili)... Ak o tom nevie pán Snopko ako dramaturg a organizátor výborných a zaslúžilých podujatí "Čertovo kolo", "Dotyky a spojenia" a ďalších akcií, je to vec jeho rozhľadu. Ako minister kultúry by o tom však mal vedieť. Aj o tom, že poslaním ministra kultúry nie je rozdávať politické odpustky (a prípadne aj politické tresty?).“ (Opäť sa rozdávajú politické odpustky, HK 10/90)
,,Sv. František z Malého Miklóša, stojaci za dedinou, patrón chudobných duchom, svätuškárov, miništrantov, sviečkových báb a maďarských babičiek, oroduj za nás! ...Sv. Ján z Čiernej Hory, patrón dvojtvárych, úlisných, úskočných, lišiackych, ľstivých, prešibaných a prefíkaných fiškáľov a politikov, oroduj za nás!... Sv. Marián z Čalfasu, patrón prefarbovačov, prezliekačov a obracačov červených kabátov, sák a županov, oroduj za nás!“ (Litánie k česko-slovenským republikovým a federálnym politikom, HK 14/92)
„Je na čase, aby okrem Matice slovenskej, vznikla aj Tatica česká a Macecha moravská...“
,,Redakcia Hlasu kotolne sa spontánne a dobrovoľne pripája ku kandidatúre Václava Havla za čokoľvek. Potom, čo sme videli spontánne a dobrovoľné jednohlasné reakcie Federálneho zhromaždenia, sme presvedčení, že Václav Havel môže smelo kandidovať hneď aj na MISS ČSSR 90. Ostáva nám len veriť, že mu k tomu jeho tajný štáb nezabudne vyhotoviť priliehavý prejav a slušivé plavky. Zároveň dementujeme fámy, že by Václav Havel bol pôvodom z východoslovenského kraja.“ (Prehlásenie, HK 3/89)
,,Cit. (V. Havel, r. 1969): "Vždy, když česká politika něco pokazí nebo někde prohraje, vybalí na nás Národní divadlo Libuši nebo Roháče. A my tam večer jdeme, dojímáme se svým společným vlastenectvím a zapomínáme, co jsme přes den vše konkrétně mohli pro vlast udělat a neudělali." Za účasti najvyšších nestraníckych a vládnych činiteľov pod vedením prezidenta ČSSR pána Václava Havla, predsedu Federálneho zhromaždenia Alexandra Dubčeka, zástupcov KV VPN Budaja a Kňažka a ďalších s manželkami, sa uskutočnilo dňa 1. 1. 1990 v Prahe slávnostné predstavenie opery "Libuše" Bedřicha Smetanu. Radostná (zamatová) atmosféra celého podujatia len potvrdila úžasnú jednotu (ktorú nám celý svet závidí, s ktorou sa naša slobodná spoločnosť rúti do plurality názorov).“ (Efgen, Aktualita, HK 4/90)
,,Najúspešnejším svetovým dramatikom je Václav Havel. Ako prvý v dejinách nacvičuje komédiu so 16 miliónmi štatistov.“ (V. správ, Stretlina, HK 13/91)
Po tom, ako opadlo všeobecné nadšenie z úspešnosti revolúcie, sa rok 1990 niesol v znamení riešenia československých vzťahov. Hlas kotolne bol periodikom, ktoré aj v tej napätej dobe plnej nevraživosti a vzájomného osočovania pristupovalo k téme s nadhľadom, humorom a iróniou. Odventilovať napätie sa snažili aj vytvorením rubriky Národy sebe, v ktorej dostávali priestor českí aj slovenskí prispievatelia. Najaktívnejším z tých českých bol Jan Hovorka, vystupujúci pod pseudonymom Janko Vravko Povltavský z Havlína.
,,Ako povedal vysoký pražský (čítaj federálny) činovník, počíta sa v najbližšej budúcnosti s vysokými dotáciami nášho (čítaj pražského) leteckého priemyslu, pretože má tradíciu. Nie je to teda u nás (čítaj v Praze) s tou konverziou také zlé. Ostatným konverzovaným (čítaj slovenským) podnikom zostáva iba jedno: pospevovať si známy hit "Lietam v tom sám", v duchu česko-slovenskej vzájomnosti: jedni dostanú od vlády na lietadlá, druhí na bubon. Z vyjadrenia pána Vládneho jednoznačne vyplýva: Niekedy je ľahšie prejsť ľuďom (čítaj Slovákom) cez rozum lietadlom než tankom.“ (Briketky, HK 10/90)
,,Facit: bureaugradisti potrebovali zasa vytvoriť Oni – My situáciu, kde by sa im podarilo vsugerovať českej verejnosti, že tvorí spolu s nimi "MY" a Slováci, že sú "ONI" (t.j. kolektívna negatívna projekcia). Vsugerovanie týchto pomnožných pojmov je pritom veľmi dôležité, podobne ako použitie hromadných oblbovacích prostriedkov, menovite televízie. Láskavý čitateľ si určite všimol, že sa v HK preto úzkostlivo vyhýbame spojeniam typu "Česi nás podviedli", alebo "český centralizmus"; Pražský hrad nie sú Čechy. Hrad je exteritoriálne miesto, večná prevodová skriňa mocenských záujmov okolitých veľmocí dovnútra krajiny. V pražskej tlači sú úplne bežné zovšeobecňujúce výroky typu "slovenský fašizmus", "doplácení na Slováky" alebo "slovenští rozbíječi". Pri každom konflikte Praha-Slovensko celý Bureaugrad jačí "Podívejte se na ty blbý Slováky, jak nám, Čechům, jdou děsně na nervy". Obratný schovávací manéver za celý český národ im obyčajne vždy prejde. Na Slovensku sa logicky generujú len dve východiská – buď sa zlomí federálny aparát, alebo puto k jeho sídlu, Prahe a Čechám...“ (Národy sebe, Fašisti sú predsa na Slovensku. HK 12/90)
,,Kdybych byl Čech, bavil bych se líp. Jako Moravák – Slezan se bavím míň, ale taky to ujde. Zakoupil jsem si tlačovinu z Požóňu, abych byl informován u zdroje. Kdepak! Vždyť tá Matice volá po tom samým, co ti kluci od vépé! Jenom vépé kápo Flamík žádá "jednanie nie V ÚRADNOM STYKU, ale O ÚRADNOM STYKU". O úradným styku ať se baví každý jak chce! Třeba i po česky! Co je to za vopruz? A kvůli tomu jezděj do Požóňa na manifestaci autokary snad až vod Moskvy? Kdybych byl Čech, bavil bych se líp. Ale že su z Brna, vidím děsnou podobu s tím, co se děje v našem óefku. Ta děsná podoba vězí v tom, že ten spor se nedá už kousínek za Brnem vysvětlit nikomu. Z brňácké analogie mi vylejzá akorát vodhad, že ten doktor Zajíc vod vépé touží být šéfem tý Matice. Že jel kvůli tomu snad i na ten její sněm a lez třeba voknem do volební komise a že mu to neklaplo. A že ten vospalej Markuš chtěl do vlády, aby tam nebylo tolik blbounů.“ (Co to ti Slováci zas blbnou?, HK 12/90)
„Na informáciu, že Kim Ir-sen aj Fidel Castro priznali, že socializmus sa reformovať nedá reagovali tvorcovia tým, že Kondolenčný aktív Hlasu kotolne už nacvičuje Pochod padlých revolucionárov v častuškovom rytme.“ (Už je to tu, HK 2/89)
„V porevolučných dňoch navrhli premenovať Námestie SNP na Námestie VPN a keďže myslia aj na "sesterskú organizáciu" OF navrhli aj "premenovanie Václavského námestia na:
1. Havlovské, 2. Václavácko-Havlovské, 3. alebo prosto U dvou Vašků.“ (Návrh, HK 2/89)
,,Havel na hrad! Dubček na hrad! Dvojmiestny hrad dodá firma DVOJHRA aj na počkanie. Čkajte, len si počkajte!“ (Obežník č.2068, HK 3/89)
,,Pán doktor, neviem čo sa to so mnou v poslednom čase deje. Napríklad včera som si, len tak z ničoho nič sama od seba... znenazdajky... vyslovila nedôveru.“ (Komuniké č.17/XI, HK 3/89)
,,Prišla som do práce. Jedni boli PN a druhí VPN.“ (Ohlasi č.89, HK 4/90)
,,Kde bolo tam bolo, kde sa voda sypala a piesok si rozobrali dobrí ľudia na stavbu rodinných domov...“ (Rozprávka o dvoch bratoch, HK 6/90)
,,Slováci – Česi po 2. tretine – 1:7 na prezidentov.“ (Humbug č. SIX, HK 6/90)
,,Zdravotníctvo (veda, kultúra a priľahlé oblasti) zúfalo hľadajú niekoľko tisíc odborníkov a to okamžite. Z tých pracovníkov, čo doteraz pracovali, všetci riaditeľujú...“ (Inzerát, HK 7/90)
,,Ako je známe, v Martine sídli MATICA SLOVENSKÁ. Ono je fajn, že národ má Matku, ale pýtam sa, kde je Otec? Prečo nám Szlovákom zamlčujú, s kým nás Matica splodila? A dokedy ešte strpíme matriarchálne spravovanie našej kultúry? Preto dôrazne žiadam zriadiť TATICA SLOVENSKÉHO, ako patriarchálny ekvivalent Matice. Jeho účelom by bolo vyváženie emotívne-iracionálneho, ženského živlu našej národnej kultúry. Preto oproti veršovačkám, pesničkám a výšivkám, ktoré spravuje Matica, by Tatico mal zhromažďovať vedecké, filozofické a technické tradície našej tradičnej kultúry...“ (Otvorený list Matici slovenskej. HK 9/90)
,,Vážení televízni diváci, nedá sa nič robiť – z najnovších veršov zaslúžilého umelca Rajsla nám dnes večer zarecituje zaslúžilý umelec Milan Kňažko. Scénická hudba národný umelec Milan Novák. Réžia zaslúžilý umelec Pavol Haspra. A tu sú tie najnovšie verše: Milan Čűč, nemá pűč. Tieto precítené verše vybral Literárnovedný ústav Slovenskej akadémie vied, oddelenia trochejov a anadaktylov. Čo tým chcel básnik povedať, vypracuje LVÚ SAV v rámci štátneho grantu do februára 1991 vo forme principiálneho stanoviska, ktoré odvysielame v Aktualitách totiž Udalostiach totiž Komentároch, ak ešte budeme vôbec vysielať.“ (Nedeliteľná chvíľka poézie, HK 10/90)
,,Kedysi mi pri pohľade na našu krajinu nabiehala husákova koža, dnes mi stoja vlasy dubčekom (ešte, že som na havla).“ (Zmena stavu vzrušenia, HK 11/90)
,,Kopyrajt: PADÁ VLÁDA – ŽELAJ SI NIEČO.“ (Radoví členovia predsedníctva, HK 14/92)
,,Smena, 28.5.91: "Pán poslanec Kusý, ktorý sa ´podľa par. 199 môže vopchať kdekoľvek´ (termín F. Mikloška) využil minulú stredu právo ,radového člena predsedníctva´(termín Hlasu kotolne) k tomu, aby poučil svojich kolegov poslancov o záludnosti niektorých otázok.“ Radoví členovia Predsedníctva týmto odkazujú redakcii Smena, že si vyprosujú akékoľvek porovnanie s F. Mikloškom a jeho erotickou obraznosťou, aj keď je Mikloško (ako starý mládenec) v zátvorkách. Takisto predstava Mirka Kusého, ako sa kdekoľvek vopcháva, hoci pod verejnou kontrolou v SNR, nás nenecháva ľahostajnými.“ (Radoví členovia predsedníctva, HK 14/92)
,,Redakčná rada Hlasu kotolne sa na spoločnej halde predsedov Hnutia slobodne nezúčastnených opäť zaoberala tými najzávažnejšími problémami súčasnosti. Pri tej príležitosti predložila najvhodnejší názov nášho štátu "české Slovensko", ktorý by zároveň napomohol k vyjasneniu úloh vlastníka a užívateľa. Tento názov zúčastnení uprednostnili dokonca aj pred výsostne kompromisným variantom Urundi-Urundi (prvé české, druhé slovenské, s ročnou obmenou), keďže obsahuje konfliktný spojovník.“ (Najvhodnejší názov, Smena 17.4.1990)
,,Povedzme, že ste si prečítali názov novej rubriky. Drvivá väčšina čs. populácie zaregistrovala (prostredníctvom televízneho vysielania alebo priamo v čitateľskom zážitku), že do štruktúry slovenskej periodickej tlače sa votrel aj Hlas kotolne – samizdatový recesník, ktorý vychádza v deň splnu. Keďže už Hlas kotolne existuje, má náklad pár stoviek kusov a nemôže kvantitatívne uspokojiť počet záujemcov, rozhodla sa redakcia Smeny podať mu jeden prst, nie však celú ruku. A tak si budete môcť prečítať v nepravidelnej rubrike Hlas z kotolne niektoré majstrovské glosy, fejtóny a aforizmy "amatérov z maskami", ako sa začalo hovoriť členom anonymného redakčného kolektívu Hlasu kotolne...“ (Hlas z kotolne, Smena 23.4.1990)
Taktiež v Hlase kotolne sa objavovali príspevky reagujúce na iné periodiká.
,,Súc hlboko znechutení pokračujúcim taktizovaním redaktoríkov "Pravdy", žiadame, aby sa kvôli lepšej čitateľnosti novín zlepšil rozostup riadkov. Nech sa dá aspoň čosi prečítať medzi riadkami – miesta je na to dosť.“ (Výzva pravde, HK 4/90)
,,Vo Verejnosti 16/1990 Ivan "Častuška" Hoffman, v článku písanom pre Lidové noviny (ktorý bohvie prečo vychádza vo Verejnosti), bilancuje stav v oblasti periodickej, a to hlavne novovzniknutej, tlače na Slovensku. S istým smútkom v hlase porovnáva stav v Česku, kde vzniklo utešené množstvo nezávislých novín a časopisov, so stavom u nás, kde vychádza len "...Nezávislý týždenník študentov žurnalistiky FF UK v Bratislave Zmena a prvý porevolučný samizdat Hlas kotolne." ...Mýli sa, podobne ako aj Dušan "AIDS" Valúch v bratislavskom rozhlase. Náš časopis, ako si môže každý prečítať v záhlaví, je ZÁVISLÝ a je dokonca asi jediný, ktorý túto závislosť verejne deklaruje...“ (My to nevytrhneme, HK 7/90)
„Prvé tri čísla Hlasu kotolne vyšli v decembri 1989 (HK 1/89 z 1.12.1989, HK 2/89 z 11.12.1989, HK 3/89 z 22.12.1989). Hoci ho tvorcovia vydávali s podtitulom občasník, darilo sa im udržiavať približne mesačnú periodicitu. Oni sami to v tiráži s humorom sebe vlastným uvádzali nasledovne: Hlas kotolne vychádza v deň mesačného splnu (č. 6-10, č. 14 ) či v deň novu (č.11). V tiráži čísla 12 z 31. decembra 1990 avizovali, že Hlas kotolne bude v roku 1991 vychádzať gejzírovým spôsobom – keď sa naplnia podzemné rezervoáre textov, papiera, času a peňazí. A to sa stalo len raz, č.13 vyšlo 22. marca 1991. Nasledovala viac než ročná odmlka, č. 14 vyšlo až 17. apríla 1992.“
Vydávanie HK tým skončilo, pretože väčšina autorov prešla do nových štandardných periodík...
